V rámci "Svetového dňa cestovného ruchu (SDCR)" sme umožnili návštevníkom podrobnejší výklad k vybraným výstavám v podobe komentovaných prehliadok. Naším zámerom bolo podrobnejšie priblížiť hlavne novú výstavu a k nej sme pripojili ešte jednu z aktuálnych výstav pod názvom "Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov". Prehliadka zahŕňala aj premietanie dokumentárneho videofilmu „Ártatlan bűnösök. Gömöriek a szovjet lágerekben /Nevinní vinníci. Gemerčania v sovietskych lágroch/“, ktorý tému výstavy vhodne dopĺňa.
DEKD sme si pripomenuli aj v rámci aktivity "Predmet mesiaca", kedy v mesačných intervaloch vyberáme zo zbierok múzea zaujímavosti (predmety, knihy, dokumenty a i.), a takto dopĺňame pestrosť stálej expozície múzea. V septembri sme nevyberali predmet zo zbierok múzea, pretože sme chceli verejnosti priblížiť významnú osobnosť, vo veľkej miere spojenú s mestom Rimavská Sobota. Takou bezpochyby je sestra Zdenka Schelingová, slovenská rehoľníčka z rádu Milosrdných sestier Svätého kríža a obeť prenasledovania katolíckej cirkvi v Československu. Po dohode s rímsko-katolíckym farským úradom v Rimavskej Sobote sme pre tento účel zapožičali relikviu blahoslavenej sestry Zdenky, jedinej slovenskej ženy, ktorá bola v roku 2003 vyhlásená za blahoslavenú. Po odsúdení v júni 1952 bola prevezená do väznice v Rimavskej Sobote, tu bola väznená do apríla 1953. S Rimavskou Sobotou sestru Zdenku spája aj fakt, že tu v súčasnosti žije jej priama príbuzná. K tejto téme sme pripravili vyučovacie hodiny pre II. stupeň základných škôl, ktoré doplnili učivo náboženskej výchovy.
Gemersko-malohontské múzeum bolo v čase trvania DEKD návštevníkom k dispozícii nielen v pracovných dňoch, ale aj cez víkendy. Verejnosť si mohla počas celého mesiaca pozrieť tak stálu expozíciu (zameranú na prírodu a spoločnosť regiónu Gemer-Malohont), ako aj všetky aktuálne 
výstavy: "Neznáme farby svetových osobností" (do 8. septembra 2017), "Policajné symboly zo sveta. Zo zbierky Dr. Lászla Szilasa." a vyššie spomenutú výstavu "Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov", či najnovšiu "Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Venovaná 135. výročiu založenia múzea".
Počas DEKD sme zaznamenali výrazne vyššiu návštevnosť ako zvyčajne. V septembri brány múzea navštívilo spolu 1 518 návštevníkov. Z toho návštevnosť výstavy "Naj....zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Venovaná 135. výročiu založenia múzea" – 267 návštevníkov, na podujatí "Svetový deň cestovného ruchu" sa zúčastnilo spolu 167 návštevníkov a netradičný predmet mesiaca si v septembri pozrelo spolu 385 návštevníkov (z toho 20 účastníkov boli žiaci základných škôl na dvoch vyučovacích hodinách náboženskej výchovy).
Pozoruhodná je aj návštevnosť zo zahraničia, v mesiaci september to bolo spolu 478 návštevníkov. Z toho si výstavu "Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Venovaná 135. výročiu založenia múzea" prezrelo 50 zahraničných návštevníkov, na podujatí SDCR sme zaznamenali 49 návštevníkov zo zahraničia a predmet mesiaca si v septembri pozrelo spolu 187 zahraničných návštevníkov.
DEKD v Gemersko-malohontskom múzeu hodnotíme výraznou mierou spokojnosti. Prispela k tomu pestrosť programovej ponuky múzea, čo sa odrazilo v uvedenej vysokej návštevnosti v čase od 1. do 30. septembra 2017.
Potešujúca bola správa o získaní Výročnej ceny revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 v kategórii Akvizícia za získanie rozsiahlej zbierky potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej, ktorej odovzdávanie sa uskutočnilo 7. septembra 2017 počas otváracie ceremoniálu DEKD.
DEKD sú významným celoeurópskym podujatím, organizovaným Radou Európy a Európskou komisiou. Tradične sa konajú v mesiaci september. Cieľom podujatia je upriamiť pozornosť verejnosti na mimoriadne hodnoty rozmanitého kultúrneho dedičstva v 49 účastníckych štátoch a zvýšiť povedomie obyvateľov o miestom dedičstve, prehĺbiť záujem o jeho ochranu a rozvinúť pocit spolupatričnosti s európskym kultúrnym dedičstvom. Slovensko sa pripojilo k organizátorom DEKD v roku 1993 a odvtedy sa každoročne konajú otváracie ceremónie v niektorom historickom meste a každý ročník je zameraný na špecifickú tému. Tento rok bola hosťujúcim mestom Trnava a téma bola „Pamiatky a príroda: krajina možností“.
PhDr. Elena Lindisová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.