Nesúvislosti sa uskutoční 8. marca o 15.00 hod. Napriek ťažkej chorobe patrí Roland Neupauer k výrazným individualitám s veľkým tvorivým potenciálom, ktorý prináša nový a svieži prístup k maliarskemu spracovaniu aktuálnych tém. Neupauer je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ateliér prof. Jána Bergera. V súčasnosti sa venuje vlastnej voľnej tvorbe, v ktorej reflektuje svoje domáce prostredie a subjektívne vnímanie vnútorných i vonkajších podnetov pôsobiacich na jeho osobnosť. Maľba sa v jeho prípade stala určitou formou terapie a možnosťou bezprostredného prejavu a vyjadrenia myšlienok, ideí a názorov. Rimavskosobotské publikum sa s jeho tvorbou mohlo už zoznámiť v priestoroch Mestskej galérie, kde mal autorskú výstavu v roku 2014 a niekoľkokrát sa dostal aj do výberu Bienále maľby. S odstupom času však prichádza s výberom nových diel, prostredníctvom ktorých je možné sledovať posuny a smerovanie autora v rámci abstraktnej maľby. Výstava potrvá do 31. mája 2018.
O deň neskôr, 9. marca 2018 o 14.30 hod. sa v priestoroch múzea uskutoční vernisáž výstavy Vesmír očami detí, ktorú každoročne pripravuje Hvezdáreň v Rimavskej Sobote. Výstava je tradičnou súťažnou prehliadkou výtvarnej tvorby detských prác žiakov základných a materských škôl okresu Rimavská Sobota s tematikou vesmíru. Odborná porota vyhodnotí a v čase vernisáže odmení najlepšie práce, ktoré postupujú do celoštátneho kola v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Výstava potrvá do 29. apríla 2018.
Do konca apríla 2018 je k dispozícii výstava Dieťa a jeho svet, ktorá návštevníkov predstaví obdobie narodenia, krstu, predškolský a školský vek, detský odev, nábytok a v neposlednom rade aj hračky a hry v tradičnom dedinskom a z časti aj v mestskom prostredí regiónu Gemer-Malohont. Súčasťou výstavy je detský kútik s rôznymi hračkami a sprievodná aktivita Hádanková súťaž a hravé obrázky, ktorú tvorí kvíz s otázkami, na ktoré odpovede nájde návštevník v textovej časti výstavy a ďalej sú to hravé obrázky, ktoré treba doplniť a vymaľovať. Aktivita je vhodná pre skupiny žiakov materských, základných i stredných škôl a rovnako aj pre rodiny s deťmi.
Do 29. marca 2018 sme predĺžili výstavu „Malenkij robot“ (1945 - 1949). V zajatí sovietskych lágrov, prezentuje výsledky výskumu Vladimíra Lehotaiho z Uzovskej Panice. Prostredníctvom výstavy návštevníci získajú informácie o živote v lágroch a o osobných príbehoch niektorých účastníkov z obcí a miest ako Veľký Blh, Uzovská Panica, Štrkovec, Včelince, Abovce, Hubovo, Lenka, Riečka, Kráľ a Tornaľa. Súčasťou výstavy je premietanie dokumentárneho videofilmu Ártatlan bűnösök. Gömöriek a szovjet lágerekben /Nevinní vinníci. Gemerčania v sovietskych lágroch/.
Predmetom mesiaca marec bude dermoplastický preparát chochláča severského, ktorý patrí k tým druhom vtákov, pre ktoré je v zimnom období Slovensko „teplou krajinou“. Chochláče severské hniezdia v Škandinávii a na severe Ruska. V zime sa živia rôznymi bobuľami, hlavne jarabinou. V čase jej nedostatku podnikajú tzv. invázie do strednej, západnej a južnej Európy, teda aj na naše územie. Môžeme ich spoznať podľa typického chochola, výrazného červeno-žltého sfarbenia na krídlach, žltého konca chvosta a zvonivého hlasu. Prvé jedince k nám prilietajú už v novembri, ich počet stúpa v decembri a januári a potom postupne klesá, posledné jedince odlietajú do svojich hniezdisk spravidla koncom marca. Väčšinou sa zdržiavajú v kŕdľoch, ktoré majú niekoľko desiatok, no v čase silnej invázie až niekoľko stoviek členov. V roku 2006 bola na našom území silná invázia chochláčov severských, kŕdle, ktoré tvorilo niekoľko stoviek jedincov, sa zdržiavali aj v Rimavskej Sobote. Jedinec, vystavený v priestoroch múzea, tu 21. februára 2016 narazil do okna budovy a následkom zranení uhynul.
Marec je známy prívlastkom „mesiac knihy“ a v múzeu si význam kníh a ich čítania pripomenieme besedou s archeológom múzea - PhDr. Alexandrom Botošom, ktorý študentom základných a stredných škôl predstaví svoju knihu Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov. Beseda sa uskutoční 6. marca 2018 o 9.00 hod. a v prípade zvýšeného záujmu sa zopakuje o 11.00 hod. Vstup na besedu je bezplatný. Účasť na besede je potrebné ohlásiť vopred. Kontaktná osoba – Mgr. Iveta Krnáčová (, 047/5632741 alebo 0910925955).
Tohtoročná beseda je v poradí trinástou besedou v rámci podujatia Marec – mesiac knihy a zároveň je súčasťou programu 18. ročníka celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc, ktorý bude prebiehať 5. – 11. marca 2018.
Mgr. Martina Oštrom Mareková
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).