Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote 7. apríla 2018 otvára turistickú sezónu. Návštevníkom ponúka prehliadku stálych expozícií a výstav nielen počas pracovného týždňa (pondelok – piatok od 8:00 do 16:00), ale aj v sobotu a nedeľu v čase od 9:00 do 17:00.
Počas apríla ponúkame návštevníkom štyri obsahovo atraktívne a zaujímavé výstavy. Do konca apríla 2018 môžu návštevníci vidieť výstavu Dieťa a jeho svet, ktorá im predstaví obdobie narodenia, krstu, predškolský a školský vek, detský odev, nábytok a v neposlednom rade aj hračky a hry v tradičnom dedinskom a z časti aj v mestskom prostredí regiónu Gemer-Malohont. Súčasťou výstavy je detský kútik s hračkami a sprievodná aktivita Hádanková súťaž a hravé obrázky, ktorú tvorí kvíz s otázkami, na ktoré odpovede nájde návštevník v textovej časti výstavy a ďalej sú to hravé obrázky, ktoré treba doplniť a vymaľovať. Aktivita je vhodná pre skupiny žiakov materských, základných i stredných škôl a rovnako aj pre rodiny s deťmi. Už po 37-krát pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote výstavu Vesmír očami detí, ktorá je tradičnou súťažnou prehliadkou výtvarnej tvorby detských prác žiakov základných, materských a základných umeleckých škôl okresu Rimavská Sobota s tematikou vesmíru. Vystavených je 302 výtvarných prác z 23 škôl. Počas vernisáže výstavy (9. marca) odborná porota odmenila 25 najlepších prác, ktoré postupujú do celoštátneho kola v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Tie v apríli už neuvidíte. Výstava potrvá do 30. apríla 2018.
Ďalšou v ponuke je výstava mladého výtvarníka Rolanda Neupauera Nesúvislosti. Napriek ťažkej chorobe patrí Roland Neupauer (*1980) k výrazným individualitám s veľkým tvorivým potenciálom, ktorý prináša nový a svieži prístup k maliarskemu spracovaniu aktuálnych tém. Neupauer je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ateliér prof. Jána Bergera. V súčasnosti sa venuje vlastnej voľnej tvorbe, v ktorej reflektuje svoje domáce prostredie a subjektívne vnímanie vnútorných i vonkajších podnetov pôsobiacich na jeho osobnosť. Maľba sa v jeho prípade stala určitou formou terapie a možnosťou bezprostredného prejavu a vyjadrenia myšlienok, ideí a názorov. Rimavskosobotské publikum sa s jeho tvorbou mohlo už zoznámiť v priestoroch Mestskej galérie, kde mal autorskú výstavu v roku 2014 a niekoľkokrát sa dostal aj do výberu Bienále maľby. S odstupom času však prichádza s výberom nových diel, prostredníctvom ktorých je možné sledovať posuny a smerovanie autora v rámci abstraktnej maľby. Výstava potrvá do 31. mája 2018.
Počítače, notebooky, tablety či smartfóny sú každodennou a neodmysliteľnou súčasťou nášho života. 10. apríla 2018 o 15.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy Kremíkové nebo. Historická výpočtová technika zo zbierok spoločnosti RS NET, ktorá predovšetkým mladšej generácií predstaví historickú výpočtovú techniku, ktorá svojimi technickými parametrami, výkonmi, rozmermi a pôvodnou nadobúdacou hodnotou vyvoláva úsmev a zároveň aj údiv. Prezentovaných bude približne 30 ks výpočtovej techniky používanej predovšetkým na území Československa (a neskôr na Slovensku) v období rokov 1980 až 2000 zo zbierok spoločnosti RS NET Rimavská Sobota.
Predmetom mesiaca apríl budú štyri zreštaurované staré tlače 17. – 19. storočia z historického knižného fondu múzea. V roku 2017 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia vo výške 3 000,- eur na realizáciu tretej etapy projektu „Reštaurovanie tlačí 17. - 19. storočia“. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu. Banskobystrický samosprávny kraj kofinancoval projekt z účelových prostriedkov sumou 158,50,- eur. Zreštaurovaná bola obsiahla medicínska náuka Daniela Sennerta, doktora medicíny a profesora na Univerzite vo Wittenbergu, vydaná v roku 1611. Ďalej boli zreštaurované dve teologické diela Felixa Bidembacha, doktora teológie evanjelickej cirkvi, z roku 1609 a 1610 a Bratislavské artikuly z roku 1791. Reštaurovanie realizoval so zreteľom na zachovanie autenticity, pôvodnosti a špecifickosti knižných väzieb Mgr. Art. Štefan Kocka, reštaurátor historickej knižnej väzby, člen Komory reštaurátorov Slovenska. Staré tlače boli odborne zreštaurované a použité pracovné postupy a fotografie zreštaurovaných tlačí sú obsiahnuté v hodnotiacich správach reštaurátorských prác, ktoré sú prílohou vystavených tlačí.
Všetkých pozývame do priestorov piateho najstaršieho múzea na Slovensku (1882), v ktorom sa určite nudiť nebudete. Návštevníkom oznamujeme, že počas veľkonočných sviatkov (30. 3. – 2. 1. 2018) bude múzeum zatvorené.
Mgr. Martina Oštrom Mareková
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.