Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote 7. apríla 2018 otvára turistickú sezónu. Návštevníkom ponúka prehliadku stálych expozícií a výstav nielen počas pracovného týždňa (pondelok – piatok od 8:00 do 16:00), ale aj v sobotu a nedeľu v čase od 9:00 do 17:00.
Počas apríla ponúkame návštevníkom štyri obsahovo atraktívne a zaujímavé výstavy. Do konca apríla 2018 môžu návštevníci vidieť výstavu Dieťa a jeho svet, ktorá im predstaví obdobie narodenia, krstu, predškolský a školský vek, detský odev, nábytok a v neposlednom rade aj hračky a hry v tradičnom dedinskom a z časti aj v mestskom prostredí regiónu Gemer-Malohont. Súčasťou výstavy je detský kútik s hračkami a sprievodná aktivita Hádanková súťaž a hravé obrázky, ktorú tvorí kvíz s otázkami, na ktoré odpovede nájde návštevník v textovej časti výstavy a ďalej sú to hravé obrázky, ktoré treba doplniť a vymaľovať. Aktivita je vhodná pre skupiny žiakov materských, základných i stredných škôl a rovnako aj pre rodiny s deťmi. Už po 37-krát pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote výstavu Vesmír očami detí, ktorá je tradičnou súťažnou prehliadkou výtvarnej tvorby detských prác žiakov základných, materských a základných umeleckých škôl okresu Rimavská Sobota s tematikou vesmíru. Vystavených je 302 výtvarných prác z 23 škôl. Počas vernisáže výstavy (9. marca) odborná porota odmenila 25 najlepších prác, ktoré postupujú do celoštátneho kola v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Tie v apríli už neuvidíte. Výstava potrvá do 30. apríla 2018.
Ďalšou v ponuke je výstava mladého výtvarníka Rolanda Neupauera Nesúvislosti. Napriek ťažkej chorobe patrí Roland Neupauer (*1980) k výrazným individualitám s veľkým tvorivým potenciálom, ktorý prináša nový a svieži prístup k maliarskemu spracovaniu aktuálnych tém. Neupauer je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ateliér prof. Jána Bergera. V súčasnosti sa venuje vlastnej voľnej tvorbe, v ktorej reflektuje svoje domáce prostredie a subjektívne vnímanie vnútorných i vonkajších podnetov pôsobiacich na jeho osobnosť. Maľba sa v jeho prípade stala určitou formou terapie a možnosťou bezprostredného prejavu a vyjadrenia myšlienok, ideí a názorov. Rimavskosobotské publikum sa s jeho tvorbou mohlo už zoznámiť v priestoroch Mestskej galérie, kde mal autorskú výstavu v roku 2014 a niekoľkokrát sa dostal aj do výberu Bienále maľby. S odstupom času však prichádza s výberom nových diel, prostredníctvom ktorých je možné sledovať posuny a smerovanie autora v rámci abstraktnej maľby. Výstava potrvá do 31. mája 2018.
Počítače, notebooky, tablety či smartfóny sú každodennou a neodmysliteľnou súčasťou nášho života. 10. apríla 2018 o 15.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy Kremíkové nebo. Historická výpočtová technika zo zbierok spoločnosti RS NET, ktorá predovšetkým mladšej generácií predstaví historickú výpočtovú techniku, ktorá svojimi technickými parametrami, výkonmi, rozmermi a pôvodnou nadobúdacou hodnotou vyvoláva úsmev a zároveň aj údiv. Prezentovaných bude približne 30 ks výpočtovej techniky používanej predovšetkým na území Československa (a neskôr na Slovensku) v období rokov 1980 až 2000 zo zbierok spoločnosti RS NET Rimavská Sobota.
Predmetom mesiaca apríl budú štyri zreštaurované staré tlače 17. – 19. storočia z historického knižného fondu múzea. V roku 2017 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia vo výške 3 000,- eur na realizáciu tretej etapy projektu „Reštaurovanie tlačí 17. - 19. storočia“. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu. Banskobystrický samosprávny kraj kofinancoval projekt z účelových prostriedkov sumou 158,50,- eur. Zreštaurovaná bola obsiahla medicínska náuka Daniela Sennerta, doktora medicíny a profesora na Univerzite vo Wittenbergu, vydaná v roku 1611. Ďalej boli zreštaurované dve teologické diela Felixa Bidembacha, doktora teológie evanjelickej cirkvi, z roku 1609 a 1610 a Bratislavské artikuly z roku 1791. Reštaurovanie realizoval so zreteľom na zachovanie autenticity, pôvodnosti a špecifickosti knižných väzieb Mgr. Art. Štefan Kocka, reštaurátor historickej knižnej väzby, člen Komory reštaurátorov Slovenska. Staré tlače boli odborne zreštaurované a použité pracovné postupy a fotografie zreštaurovaných tlačí sú obsiahnuté v hodnotiacich správach reštaurátorských prác, ktoré sú prílohou vystavených tlačí.
Všetkých pozývame do priestorov piateho najstaršieho múzea na Slovensku (1882), v ktorom sa určite nudiť nebudete. Návštevníkom oznamujeme, že počas veľkonočných sviatkov (30. 3. – 2. 1. 2018) bude múzeum zatvorené.
Mgr. Martina Oštrom Mareková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.