Viac ako 700 miliónov návštevníkov, ktoré prejdú bránami tisícky zoologických záhrad vo svete dokazuje, že tieto miesta nie sú len centrami vedy, či záchrany, ale predovšetkým priestorom pre neformálne vzdelávanie a relax. Tak ako v minulosti aj dnes úroveň zoologických záhrad odráža stav kultúrneho myslenia daného národa. Chovy pôvodne divo žijúcich zvierat vznikali v spoločnostiach s rozvinutou kultúrou už pred tisíckami rokov. Nájdeme ich už v starovekom Egypte, Číne či Indii a postupne sa tento trend rozšíril do celého sveta.
Do konca 19. storočia vzniklo vo veľkých mestách západnej Európy viac ako 50 zoologických záhrad. Pre porovnanie, v strednej Európe v tom čase existovali len dve, a to vo Viedni a v Budapešti.
Na Slovensku prišli prvé plány s výstavbou zoo až po 2. svetovej vojne. Zložitý vývoj budovania zoologických záhrad na Slovensku zapríčinila najmä komplikovaná spoločensko-hospodárska situácia, ale aj spoločenské vnímanie týchto ustanovizní, ktoré u nás pôvodne neboli považované za vedecké a ani kultúrne inštitúcie.
Záchrana ohrozených druhov je do značnej miery ovplyvnená úrovňou poznania o spôsobe života zvierat. Mnohé živočíšne druhy žijú v nedostupných oblastiach Zeme, spôsobom života, ktorý by bol dodnes zahalený rúškom tajomstva nebyť zoo, napríklad aj etológia ako vedný odbor skúmajúci správanie zvierat by nevznikol bez ich chovu v ľudskej starostlivosti a na základe pozorovania chovancov zoologických záhrad.
V súčasnosti na Slovensku nájdeme zoologické záhrady bez špecializácie, pričom každá z nich si volí vlastnú cestu. Práve to robí naše zoo aj na tak malom území akým je naša krajina - výnimočné.
Najstaršou z nich je zoologická záhrada v Bojniciach. Myšlienka jej vzniku sa zrodila pred 60. rokmi, kedy boli v hradnej priekope Bojnického zámku chované niektoré druhy živočíchov. Dnes tu žije viac ako 450 druhov zvierat, medzi inými aj na Slovensku ojedinelý slon africký či zebra Hartmannova. Zoologická záhrada v Bojniciach sa stará aj o niekoľko ohrozených druhov, ktoré sú vzácne v celoeurópskom meradle - vzácny leopard obláčkový, daniel mezopotámsky či takin zlatý.
Košická zoologická záhrada s rozlohou 288 hektárov je najväčšou nielen na Slovensku, ale patrí k najväčším v celej Európe. Popri levoch a tigroch, k najobľúbenejším a najvyhľadávanejším jej obyvateľom patria tulene obyčajné a tučniaky jednopáse, ktoré môžu návštevníci zoologických záhrad na Slovensku obdivovať len v Košiciach.
V našom hlavnom meste v Bratislave nájdeme našu najzápadnejšie položenú zoo, v ktorej len nedávno dokončili priestranný prírodný výbeh pre vlka, ktorý patrí v Európe medzi tie najkvalitnejšie umelo vytvorené priestory. Medzi exkluzívnych obyvateľov tejto zoologickej záhrady patria nosorožce tuponosé, šimpanzy učenlivé, orangutany sumatrianske či pandy červené.
Najmladšiu a zároveň aj najmenšiu zoo nájdeme na severovýchode Slovenska – v Spišskej Novej Vsi, ktorá vznikla v roku 1989. Medzi najväčšie úspechy tejto zoo patrí opakovaný odchov kengúr červenokrkých, surikát vlnkavých a lám alpaka.
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Výstava je realizovaná s finančnou podporou BBSK.
Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.