„Piatkový program tradične začíname v dedine na pľacu, čiže na priestranstve pred evanjelickým kostolom, kde v rámci festivalovej bohoslužby vystúpi aj hosťujúca ženská spevácka skupina Marína. Na fare ECAV otvoríme výstavu insitného umenia zo srbskej Kovačice, nuž a počas celého večera bude pre kulinárov určite zaujímavou novinkou ochutnávka špecialít maďarskej, srbskej i domácej kuchyne. V rámci programu na malej scéne sa predstavia hosťujúce kolektívy. Vystúpenie skupiny Banda so Samom Smetanom a Betkou Lukáčovou spestrí vynikajúci tanečník Peter Vajda, finalista prvého ročníka Zem spieva. Náš gemerský folklór premiérovo na Gemeri predvedie folklórny súbor Živeľ z Bratislavy a skvelú ľudovú hudbu Muzička hádam ani netreba predstavovať. Mladé talenty z muzikantského tábora a jubilujúca domáca folklórna skupina Hôra z Rejdovej ukončia prvú časť piatkového večera. Muzička sa na pódium ešte vráti, aby zahrala do tanca na veselici, bude však aj príležitosť zdokonaliť sa v tanci s Petrom Vajdom a jeho partnerkou v škole tanca. Určite navštívte aj spevácky dvor, kde hlavné slovo bude mať Betka Lukáčová. Pre tých, ktorých zaujíma história Gemerského folklórneho festivalu je pripravená retrospektívna projekcia z archívu našej inštitúcie, a to priamo na pľacu pri četerni,“ takto približuje prvý festivalový deň riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Druhý deň festivalu starostka obce Slávka Krišťáková ráno o desiatej hodine otvorí Rejdovské dvory, ktoré predstavia ako sa voľakedy žilo na dedine - pôvodné remeslá, kroje, náradia či rôzne gastronomické špeciality. Kolektív z Domu sociálnych služieb Jasanima z Rožňavy so svadobným obrázkom zaháji doobedňajší program na malej scéne. Vo svadobnej téme bude pokračovať aj hosťujúci kolektív zo Srbska so známym programom Kovačická detská svadba. Krojovaný sprievod obcou sa začína o 12.30 hodine, kedy sa účastníci presunú do amfiteátra kde festivalový program vyvrcholí.
„Tohto roku bude program detských folklórnych súborov a sólistov opäť na veľkej scéne. Režisérka Andrea Pitoňáková v programe Vandrovníci na Gemeri uvedie detské hry, spevy a tance v podaní našich najmenších folkloristov. Program Vôňa Gemera v réžii Jána Liptáka predstaví domáce kolektívy, vrátane tých najlepších, ktorí sa v celoslovenských súťažiach počas uplynulých rokov umiestnili na popredných miestach,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Bohatý a pestrý bude aj program hostí. Sestry Matákové nás zavedú na Oravu, avšak to najlepšie priamo z východného Slovenska predstaví folklórna skupina Jadlovec z neďalekého Spiša, ktorá okrem vystúpenia prinesie niečo aj pod zub v podobe margecanských špecialít, či skvelý folklórny súbor Železiar s programom Rusnácka maňira. Ženská spevácka skupina Poľana a folklórny súbor Vranovčan svojim vystúpením oživia spomienky na folklórnu šou Zem spieva a zároveň ukončia druhý deň 45. ročníka Gemerského folklórneho festivalu.
Počas festivalových dní nebudú chýbať ani sprievodné aktivity, ktoré pripomenú jedinečnosť hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva Gemera, rozvinú zručnosti v tradičnej remeselnej výrobe, či obohatia návštevníkov o chutné tradičné jedlá z Maďarska, Srbska, Spiša a samozrejme aj z Gemera. Rejdovské dvory predstavia kultúru bývania a spôsob života Hornogemerčanov a ich predkov, jarmok tradičných remesiel ponúkne širokú paletu tradičných ľudovoumeleckých výrobkov, Dom tradičnej kultúry Gemera predstaví svoju činnosť v tvorivých dielňach pre deti a dospelých.
Najmladší návštevníci sa môžu tešiť na divadielko Pesničkál, drevený kolotoč a ďalšie herné aktivity typické pre vidiecke prostredie. Exteriérová výstava fotografií z doterajších štyridsiatichštyroch ročníkov festivalu sa teší na svojich návštevníkov tak, ako aj výstava insitného umenia Slovákov zo srbskej Kovačice.
Organizátori festivalu, zároveň aj hostitelia Gemerské osvetové stredisko a obec Rejdová sa tešia na Vašu návštevu, na skvelé priateľské stretnutia pri dobrej muzike a tradičnom jedle v dňoch 24.-26. augusta 2018 v Rejdovej na jubilejnom 45. ročníku Gemerského folklórneho festivalu. Čaká Vás neopakovateľná atmosféra, írečitá rejdovčina a zmes gemerského nárečia popretkávaná ľubozvučnými piesňami, rezkými tancami, skrátka tým najlepším, čo ponúka tradičná ľudová kultúra Gemera a východného Slovenska.
Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Mária Ferenczová

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-