„Piatkový program tradične začíname v dedine na pľacu, čiže na priestranstve pred evanjelickým kostolom, kde v rámci festivalovej bohoslužby vystúpi aj hosťujúca ženská spevácka skupina Marína. Na fare ECAV otvoríme výstavu insitného umenia zo srbskej Kovačice, nuž a počas celého večera bude pre kulinárov určite zaujímavou novinkou ochutnávka špecialít maďarskej, srbskej i domácej kuchyne. V rámci programu na malej scéne sa predstavia hosťujúce kolektívy. Vystúpenie skupiny Banda so Samom Smetanom a Betkou Lukáčovou spestrí vynikajúci tanečník Peter Vajda, finalista prvého ročníka Zem spieva. Náš gemerský folklór premiérovo na Gemeri predvedie folklórny súbor Živeľ z Bratislavy a skvelú ľudovú hudbu Muzička hádam ani netreba predstavovať. Mladé talenty z muzikantského tábora a jubilujúca domáca folklórna skupina Hôra z Rejdovej ukončia prvú časť piatkového večera. Muzička sa na pódium ešte vráti, aby zahrala do tanca na veselici, bude však aj príležitosť zdokonaliť sa v tanci s Petrom Vajdom a jeho partnerkou v škole tanca. Určite navštívte aj spevácky dvor, kde hlavné slovo bude mať Betka Lukáčová. Pre tých, ktorých zaujíma história Gemerského folklórneho festivalu je pripravená retrospektívna projekcia z archívu našej inštitúcie, a to priamo na pľacu pri četerni,“ takto približuje prvý festivalový deň riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Druhý deň festivalu starostka obce Slávka Krišťáková ráno o desiatej hodine otvorí Rejdovské dvory, ktoré predstavia ako sa voľakedy žilo na dedine - pôvodné remeslá, kroje, náradia či rôzne gastronomické špeciality. Kolektív z Domu sociálnych služieb Jasanima z Rožňavy so svadobným obrázkom zaháji doobedňajší program na malej scéne. Vo svadobnej téme bude pokračovať aj hosťujúci kolektív zo Srbska so známym programom Kovačická detská svadba. Krojovaný sprievod obcou sa začína o 12.30 hodine, kedy sa účastníci presunú do amfiteátra kde festivalový program vyvrcholí.
„Tohto roku bude program detských folklórnych súborov a sólistov opäť na veľkej scéne. Režisérka Andrea Pitoňáková v programe Vandrovníci na Gemeri uvedie detské hry, spevy a tance v podaní našich najmenších folkloristov. Program Vôňa Gemera v réžii Jána Liptáka predstaví domáce kolektívy, vrátane tých najlepších, ktorí sa v celoslovenských súťažiach počas uplynulých rokov umiestnili na popredných miestach,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Bohatý a pestrý bude aj program hostí. Sestry Matákové nás zavedú na Oravu, avšak to najlepšie priamo z východného Slovenska predstaví folklórna skupina Jadlovec z neďalekého Spiša, ktorá okrem vystúpenia prinesie niečo aj pod zub v podobe margecanských špecialít, či skvelý folklórny súbor Železiar s programom Rusnácka maňira. Ženská spevácka skupina Poľana a folklórny súbor Vranovčan svojim vystúpením oživia spomienky na folklórnu šou Zem spieva a zároveň ukončia druhý deň 45. ročníka Gemerského folklórneho festivalu.
Počas festivalových dní nebudú chýbať ani sprievodné aktivity, ktoré pripomenú jedinečnosť hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva Gemera, rozvinú zručnosti v tradičnej remeselnej výrobe, či obohatia návštevníkov o chutné tradičné jedlá z Maďarska, Srbska, Spiša a samozrejme aj z Gemera. Rejdovské dvory predstavia kultúru bývania a spôsob života Hornogemerčanov a ich predkov, jarmok tradičných remesiel ponúkne širokú paletu tradičných ľudovoumeleckých výrobkov, Dom tradičnej kultúry Gemera predstaví svoju činnosť v tvorivých dielňach pre deti a dospelých.
Najmladší návštevníci sa môžu tešiť na divadielko Pesničkál, drevený kolotoč a ďalšie herné aktivity typické pre vidiecke prostredie. Exteriérová výstava fotografií z doterajších štyridsiatichštyroch ročníkov festivalu sa teší na svojich návštevníkov tak, ako aj výstava insitného umenia Slovákov zo srbskej Kovačice.
Organizátori festivalu, zároveň aj hostitelia Gemerské osvetové stredisko a obec Rejdová sa tešia na Vašu návštevu, na skvelé priateľské stretnutia pri dobrej muzike a tradičnom jedle v dňoch 24.-26. augusta 2018 v Rejdovej na jubilejnom 45. ročníku Gemerského folklórneho festivalu. Čaká Vás neopakovateľná atmosféra, írečitá rejdovčina a zmes gemerského nárečia popretkávaná ľubozvučnými piesňami, rezkými tancami, skrátka tým najlepším, čo ponúka tradičná ľudová kultúra Gemera a východného Slovenska.
Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Mária Ferenczová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.