Festival (40)
Tradícia a súčasnosť v nitkách prepletaná * Medzinárodný festival paličkovanej čipky v Rožňave
Napísal(a) V. Munková
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva záujemcov o tradičné textilné remeslo v dňoch 1. - 2. októbra 2022 na XIII. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky pod názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki. Festival sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku, a tiež v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2022.
Otvorenie medzinárodného festivalu sa uskutoční 1. októbra 2022 o 9.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Víkendové podujatie bude patriť nielen medzinárodnej a autorskej výstave paličkovanej čipky, výmene skúseností, tvorivým dielňam, ale aj odborným prednáškam a prezentáciám. Pôvodné vzory paličkovanej čipky časom ľudia začali meniť, pretvárať a tvorili vlastné vzory podľa svojich potrieb a vkusu. Tak vznikali tradičné regionálne čipky, na západnom Slovensku krásna krakovianska čipka, ktorej vzorové prvky a farebnosť účastníkom priblíži Daniela Piscová z Klubu paličkovanej čipky Bábence v Krakovanoch.
Z histórie Gemera-Malohontu po štvrtýkrát v Kraskove
Napísal(a) K. Lendvorská
Mesiac september 2022 sme otvorili historickým festivalom Z histórie Gemera-Malohontu. Po 4-týkrát Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, Obec Kraskovo, ECAV Kraskovo, Mikroregión Teplý Vrch, v spolupráci s Miestnou akčnou skupinou Malohont a Gotickou cestou prezentovali stredovekú históriu a gotické kostoly verejnosti.
Piatok 2.9.2022 od 21:00 po prvýkrát bola organizovaná večerná prehliadka dvoch z dvanástich gotických kostolíkov so značkou Európske dedičstvo. MAS Malohont a OOCR Gemer vytvorili jedinečnú večernú atmosféru s odborným výkladom historika Mgr. Petra Megyešiho, PhD. v kostoloch v Kyjaticiach a v Kraskove.
POZÝVAME VÁS NA HISTORICKÝ FESTIVAL Z HISTÓRIE GEMERA A MALOHONTU
Napísal(a) S. Zvarová
Po roku sa na Vás opäť tešia organizátori historického festivalu pod názvom Z histórie Gemera a Malohontu, ktorý sa po tretíkrát koná pri gotickom kostole v Kraskove.
Organizátori podujatia: Gemersko-malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, obec Kraskovo, Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, ECAV Kraskovo, Mikroregión Teplý Vrch, Vás 4. septembra 2021 pozývajú do obce Kraskovo, zažiť jedinečnú atmosféru.
Zámerom projektu je verejnosti priblížiť históriu regiónu Gemera-Malohontu, ako aj udržateľnosť cestovného ruchu. Propagovať gotickú cestu a unikátne gotické kostolíky na území regiónu Gemer-Malohont.
Historický festival Z histórie Gemera-Malohontu úspešne za nami
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, Obec Kraskovo, Cirkevný zbor ECAV Kraskovo, v spolupráci s Mikroregiónom Teplý Vrch, Miestnou akčnou skupinou Malohont, v sobotu 5. septembra 2020 realizovali 1. ročník historického festivalu pod názvom Z histórie Gemera-Malohontu.
Tak, ako bol úspešným podujatím nultý ročník, s nadšením môžeme skonštatovať, že aj jeho 1. ročník prilákal záujemcov o históriu do obce Kraskovo, ku gotickému kostolíku.
Veľmi nás tešia pozitívne ohlasy návštevníkov, aj účinkujúcich. V sobotu na podujatie zavítalo 660 návštevníkov, účinkovalo 62 umelcov. Na podujatí pracovalo 50 dobrovoľníkov.
Keďže sme podujatie realizovali v čase, kedy sme museli veľmi bdieť nad starostlivosťou o zdravie všetkých zúčastnených, museli sme pristúpiť k opatreniam, ktoré sa nie vždy prijali s nadšením. Ďakujeme všetkým spolupracovníkom, dobrovoľníkom za starostlivosť a pomoc.
Pozvanie na historický festival Z histórie Gemera - Malohontu ku gotickému kostolu v Kraskove
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Na historický festival Z histórie Gemera - Malohontu Vás ku gotickému kostolu v Kraskove dňa 5. septembra 2020 pozývajú Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, Obec Kraskovo, Cirkevný zbor ECAV Kraskovo, v spolupráci s Mikroregiónom Teplý Vrch, Miestnou akčnou skupinou Malohont.
Podujatie začína od 10-tej hodiny otvorením pri exteriéri kostola. V kostolíku Vás čakajú zaujímavé prednášky: Gotická cesta - Európske dedičstvo, ktoré pripravilo o. z. Gotická cesta a v prednáške Petra Megyešiho pod názovm Medzi pozemským a večným sa dozviete o ikonografii stredovekých nástenných malieb v Kraskove. Od 12- tej hodiny Vás pozývame na komorný koncert v podaní Zboru starej hudby Arcus.
Festival zvykov a obyčají Rok na Gemeri tohto roku po dvadsiatypiatykrát
Napísal(a) MG od
Zimný festival zvykov, ktorý sa tohto roku už po 25-krát uskutočnil pod názvom Rok na Gemeri máme za sebou. Folklórne súbory z horného Gemera aj tohto roku sa predstavili divákom pod organizátorskou taktovkou Gemerskeho osvetového strediska v sále OKC v Rožňave dňa 27. novembra 2019. Začiatok tohto zaujímavého festivalu sa však viaže na Slavošovce, ktoré mu dali aj podnázov: Čo si starí pamätajú, to mladí uchovajú. Tohtoročný jubilejný ročník sa v Rožňave začal už v pondelok 18. novembra a sprievodnými programami rôzneho charakteru prebiehal po celý týždeň. Informovali sme vás podrobnejšie i na našej stránke. Vyvrcholil galaprogramom v sobotu 23. novembra, kedy na pódiu divákov zaujal festival zvykov a obyčají nášho regiónu viac ako dva a pol hodinovým vystúpením folklórnych súborov a tiež vystúpeniami hosťujúcich súborov a folkloristov mimo Gemera.
Zimný festival zvykov a obyčají Rok na Gemeri svoje štvrťstoročie oslávi veľkolepým programom
Napísal(a) Anežka Kleinová
Pre milovníkov autentického folklóru na hornom Gemeri znamená obdobie pred adventom čas príprav na ojedinelý zimný festival zvykov a obyčají. Diváci sa tešia na rok čo rok bohatší program, ktorý prostredníctvom regionálnych folklórnych zoskupení predstaví tradované zvyky a obyčaje Gemerčanov.
Tento unikátny zimný festival s názvom Rok na Gemeri oslavuje štvrťstoročie, a tak Rožňava v dňoch 18. - 23. novembra 2019 ožije parádnym programom. Tvorivé remeselnícke dielne, tanečné a spevácke domy, koncerty tradovanej, ale aj etno muziky, varenie a pečenie gemerských špecialít, dokonca pokusy o slovenské rekordy v ručnom tkaní „pokrovca“, či ťahaní štrúdle a samozrejme veľkolepý sobotňajší galaprogram zaručujú nielen skvelú zábavu, ale aj možnosť zažiť genius loci Gemera.
Medzinárodný festival paličkovanej čipky spája tradíciu a súčasnosť
Napísal(a) Valéria Munková,
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja srdečne pozýva všetkých milovníkov tradičného remesla v dňoch 20. a 22. septembra 2019 na XII. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky pod názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki. Mesiac september v Rožňave už tradične patrí prezentácii paličkovanej čipky, kedy Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Dome tradičnej kultúry Gemera poskytuje priestor zahraničným a domácim čipkárkam na prezentáciu tvorby, osvojenie nových vzorov paličkovanej čipky a výmenu skúseností.
Mestské kultúrne stredisko uskutočnilo ďalší z verejných koncertov festivalu RAK, ktorý nadväzuje na tradíciu v Revúcej spred niekoľkých rokov. Séria koncertov vážnej hudby prinesie počas celého roka kvalitnú klasickú hudbu v podaní renomovaných hosťujúcich, ale aj domácich umelcov, pre občanov i turistických návštevníkov mesta.
Atraktívnu atmosféru noci múzeí na Slovensku 18. mája 2019 sme využili na koncert z veže Evanjelického a. v. kostola, ktorá je svojou typickou nezameniteľnou siluetou jedným zo symbolov nášho mesta. Niekoľko desiatok divákov využilo pripravené sedenie na nádvorí pred vstupom do kostola, avšak viacerí dali prednosť hudobnému zážitku z väčšej vzdialenosti, keďže nádherný spln mesiaca ladil so štýlovo osvetlenou ochodzou veže.
Dvadsiaty štvrtý ročník zimného festivalu zvykov a obyčají Gemera a sto rokov od ukončenia prvej svetovej vojny
Napísal(a) MG od
Rok na Gemeri 2018 - dvadsiaty štvrtý ročník zimného festivalu zvykov a obyčají Gemera máme už dávno za sebou. Aj keď sa nám to nezdá, tohto roku sa uskutočnil v Dome tradičnej kultúry Gemera v dňoch 19.-24. novembra a vyvrcholil v sobotu dvomi vystúpeniami v divadelnej sále OKC v Rožňave. Záštitu nad ním prevzal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka. Na našej stránke sme venovali tomuto festivalu pozornosť od jeho samého začiatku, keď účinkujúci mali premiéru ešte v Slavošovciach. Festivalu sa predovšetkým fotografickými zábermi z jeho záverečného sobotňajšieho galaprogramu chvíľu venujeme aj my. Postaral sa o to náš verný propagátor Gemera pán Peter Poboček, ktorý neváhal na finálové predstavenie prísť do Rožňavy z Revúcej.
Viac...
V Rožňave sa uskutoční XI. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky pod názvom „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“
Napísal(a) Valéria Munková
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja srdečne pozýva všetkých milovníkov tradičného remesla v dňoch 22. a 23. septembra 2018 na XI. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky pod názvom „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“. Tradične jeden víkend v mesiaci september patrí prezentácii paličkovanej čipky, kedy sa v Dome tradičnej kultúry Gemera uskutočňuje medzinárodný festival paličkovanej čipky. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave poskytuje priestor zahraničným a domácim čipkárkam na prezentáciu tvorby, výmenu skúseností a osvojenie nových vzorov paličkovanej čipky. Pre účastníkov zo Slovenska, Maďarska a Poľska sme pripravili odborné prednášky, prehliadku gemerských krojov s aplikáciou paličkovanej čipky, tvorivé dielne pri splietaní tradičných motívov a sprievodný kultúrny program. Súčasťou podujatia je medzinárodná výstava skvostov paličkovanej čipky atraktívna aj pre verejnosť.
Rejdová 2018 opäť prilákala priaznivcov folklóru zo širokého okolia
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerský folklórny festival má za sebou 45. ročník. Počas uplynulého obdobia si získal mnoho skalných návštevníkov, ktorých rady sa každým rokom rozširujú. Festival má typickú a neopakovateľnú atmosféru. Návštevníkov každoročne láka prostredie rázovitej Rejdovej, pohostinnosť domácich i pestrá programová ponuka. Aj tohto roku organizátori pripravili pre divákov široký výber programov na obidvoch scénach, množstvo sprievodných podujatí, ktoré prebiehali takmer po celej obci a v areáli amfiteátra.
V piatok po slávnostných bohoslužbách sa účastníci presunuli k miestnej evanjelickej fare. V jej priestoroch bola sprístupnená obdivuhodná výstava výtvarnej tvorby insitných umelcov z Kovačice. Vo dvoroch a na pľacu
Gemerský folklórny festival v Rejdovej na svojom 45. ročníku predstaví to najlepšie z Gemera a východného Slovenska
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Obec Rejdová srdečne pozývajú priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry v dňoch 24. až 26. augusta 2018 do Rejdovej na jubilejný 45. ročník Gemerského folklórneho festivalu. Neopakovateľná atmosféra, írečitá rejdovčina a zmes gemerského nárečia popretkávaná ľubozvučnými piesňami, rezkými tancami a celou plejádou autentického folklóru charakterizujú festivalové dni v rázovitej obci Rejdová. „Nebude tomu ináč ani tohto roku a som presvedčená, že divákom ponúkneme o čosi bohatší program a zaujímavejšie sprievodné aktivity ako za ostatné roky. Dramaturgia tohtoročného jubilejného programu je zameraná na posilnenie regionálnej kultúrnej identity, preto je leitmotívom festivalu „... to najlepšie z Gemera a východného Slovenska,“ hovorí za organizátorov riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná.
REJDOVÁ 2017 - 44. Gemerský folklórny festival – najväčšie folklórne podujatie v hornom Gemeri
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a Obec Rejdová tradične koncom augusta organizujú Gemerský folklórny festival. V tomto roku to už bude 44. ročník a uskutoční sa v dňoch 24.- 26. augusta 2017. Vo štvrtok, 24. augusta sa v okresnom meste Rožňava na Námestí baníkov uskutoční Živá pozvánka na Gemerský folklórny festival. Pozývať budú folklórne súbory Haviarik, Dubina a Haviar z Rožňavy a zahraničný hosť MRIYA z ukrajinského Ľvova.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.