„Teším sa, že kultúrne organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja vytvárajú podmienky na uchovávanie regionálnych tradícií. Festival paličkovanej čipky je súčasťou Dní európskeho kultúrneho dedičstva, ktorého témou je tento rok Umenie a zážitok. Rokmi sa stal zážitkom nielen pre ľudí z nášho kraja, ale z celého Slovenska a tiež zo zahraničia. Mám radosť, že sa aj mladšie generácie zaujímajú o živú prezentáciu tradičných hodnôt a majú potrebu chrániť hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo,“ uvádza Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja, ktorý nad podujatím prevzal záštitu.
Pre účastníkov zo Slovenska, Maďarska, Poľska a Česka sú pripravené odborné prednášky, tvorivé dielne splietania tradičných aj moderných motívov a sprievodný kultúrny program s prezentáciou gemerských krojov. Súčasťou festivalu je spoločná medzinárodná výstava skvostov paličkovanej čipky z bohatej tvorby čipkárok a aj autorská výstava z dielne Evy Turós.
"Paličkovaná čipka prežíva svoju renesanciu, o čom svedčí každoročne sa zvyšujúci záujem o účasť na našom festivale. Toto tradičné, veľmi jemné remeslo je obdivuhodné pre svoju krásu, no zároveň pre trpezlivosť a precíznosť, ktoré si vyžaduje,“ hodnotí Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Tohtoročný festival je zameraný na regionálne čipky z Hontu, Gemera a na súčasnú modernú tvorbu. Paličkovanú čipku z Hontu účastníkom festivalu priblíži Jarmila Rybánska, majsterka ľudovej umeleckej výroby v odvetví paličkovanej čipky a odborná lektorka Školy remesiel ÚĽUV v Bratislave. Autorskú, súčasnú modernú čipku aktérom festivalu predstavia známe čipkárky Katarína Búranová a Lýdia Pekaríková, členky Klubu paličkovanej čipky Grácia zo Žiliny. „Lýdia Pekaríková sa venuje obrazovej, odevnej a úžitkovej tvorbe. Autorka v čipkárskych prácach uprednostňuje technologické postupy pásikovej čipky, používa škálu zemitých farieb, kombináciu textilných a prírodných materiálov. Katarína Búranová sa venuje obrazovej – voľnej, odevnej a úžitkovej tvorbe. V jej prácach nájdeme inšpiráciu ľudovou výšivkou,“ doplnila Valéria Munková, manažérka kultúry GOS.
Súčasťou festivalu je autorská výstava členky Maďarskej asociácie čipkárok Evy Turós, ktorá je držiteľkou viacerých domácich a zahraničných ocenení za autorskú tvorbu výnimočne jemnej Hunnia čipky. Kurátorkou výstavy je Erdei T. Lilla, etnografka Národného múzea úžitkového umenia v Budapešti. V rámci sprievodných aktivít sa predstavia folklórne súbory z Vlachova a Rožňavy s programom a komentovanou prehliadkou ľudového odevu.
Nenechajte si ujsť v predposledný septembrový víkend Medzinárodný festival paličkovanej čipky. Všetci ste srdečne vítaní v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej č. 8 v Rožňave. Medzinárodná výstava, ktorá je súčasťou festivalu je prístupná v dňoch 21.9. (sobota) v čase od 9.00 do 20.00 hod. a 22.9. (nedeľa) v čase od 9.00 do 14.00 hod. Autorská výstava maďarskej čipkárky Evy Turós bude verejnosti prístupná od 21.9. do 18.10. 2019.
Medzinárodný festival paličkovanej čipky sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku.
Festival z verejných zdrojov podporil a hlavným partnerom podujatia je Fond na podporu umenia.
Kontaktná osoba:
Valéria Munková, manažérka kultúry
Gemerské osvetové stredisko, Betliarska 8, Rožňava
0905 939 691,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.