
„Teším sa, že kultúrne organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja vytvárajú podmienky na uchovávanie regionálnych tradícií. Festival paličkovanej čipky je súčasťou Dní európskeho kultúrneho dedičstva, ktorého témou je tento rok Umenie a zážitok. Rokmi sa stal zážitkom nielen pre ľudí z nášho kraja, ale z celého Slovenska a tiež zo zahraničia. Mám radosť, že sa aj mladšie generácie zaujímajú o živú prezentáciu tradičných hodnôt a majú potrebu chrániť hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo,“ uvádza Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja, ktorý nad podujatím prevzal záštitu.
Pre účastníkov zo Slovenska, Maďarska, Poľska a Česka sú pripravené odborné prednášky, tvorivé dielne splietania tradičných aj moderných motívov a sprievodný kultúrny program s prezentáciou gemerských krojov. Súčasťou festivalu je spoločná medzinárodná výstava skvostov paličkovanej čipky z bohatej tvorby čipkárok a aj autorská výstava z dielne Evy Turós.
"Paličkovaná čipka prežíva svoju renesanciu, o čom svedčí každoročne sa zvyšujúci záujem o účasť na našom festivale. Toto tradičné, veľmi jemné remeslo je obdivuhodné pre svoju krásu, no zároveň pre trpezlivosť a precíznosť, ktoré si vyžaduje,“ hodnotí Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Tohtoročný festival je zameraný na regionálne čipky z Hontu, Gemera a na súčasnú modernú tvorbu. Paličkovanú čipku z Hontu účastníkom festivalu priblíži Jarmila Rybánska, majsterka ľudovej umeleckej výroby v odvetví paličkovanej čipky a odborná lektorka Školy remesiel ÚĽUV v Bratislave. Autorskú, súčasnú modernú čipku aktérom festivalu predstavia známe čipkárky Katarína Búranová a Lýdia Pekaríková, členky Klubu paličkovanej čipky Grácia zo Žiliny. „Lýdia Pekaríková sa venuje obrazovej, odevnej a úžitkovej tvorbe. Autorka v čipkárskych prácach uprednostňuje technologické postupy pásikovej čipky, používa škálu zemitých farieb, kombináciu textilných a prírodných materiálov. Katarína Búranová sa venuje obrazovej – voľnej, odevnej a úžitkovej tvorbe. V jej prácach nájdeme inšpiráciu ľudovou výšivkou,“ doplnila Valéria Munková, manažérka kultúry GOS.
Súčasťou festivalu je autorská výstava členky Maďarskej asociácie čipkárok Evy Turós, ktorá je držiteľkou viacerých domácich a zahraničných ocenení za autorskú tvorbu výnimočne jemnej Hunnia čipky. Kurátorkou výstavy je Erdei T. Lilla, etnografka Národného múzea úžitkového umenia v Budapešti. V rámci sprievodných aktivít sa predstavia folklórne súbory z Vlachova a Rožňavy s programom a komentovanou prehliadkou ľudového odevu.
Nenechajte si ujsť v predposledný septembrový víkend Medzinárodný festival paličkovanej čipky. Všetci ste srdečne vítaní v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej č. 8 v Rožňave. Medzinárodná výstava, ktorá je súčasťou festivalu je prístupná v dňoch 21.9. (sobota) v čase od 9.00 do 20.00 hod. a 22.9. (nedeľa) v čase od 9.00 do 14.00 hod. Autorská výstava maďarskej čipkárky Evy Turós bude verejnosti prístupná od 21.9. do 18.10. 2019.
Medzinárodný festival paličkovanej čipky sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku.
Festival z verejných zdrojov podporil a hlavným partnerom podujatia je Fond na podporu umenia.
Kontaktná osoba:
Valéria Munková, manažérka kultúry
Gemerské osvetové stredisko, Betliarska 8, Rožňava
0905 939 691,


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a