Podujatie sme začali o 10-tej hodine otvorením v Gotickom kostole v Kraskove, ktorého sa ujali starosta obce Kraskovo Ján Blaho, riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote Mgr. Darina Kišáková a dramaturg podujatia Mgr. Viktor Brádňanský, pracovník z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer.
Pri exteriéri kostola boli vystavené dravce Sokoliarstva Kanát. Dopoludnia prebiehali v kostolíku prednášky: Gotická cesta – Európske dedičstvo, ktoré pripravilo o. z. Gotická cesta. V prednáške Petra Megyešiho pod názovm Medzi pozemským a večným sme sa dozvedeli o ikonografii stredovekých nástenných malieb v Kraskove.
Čaro kostolíka dotvoril komorným koncertom stredovekých piesní Zbor starej hudby Arcus. Popoludní nasledovali šermiarske predstavenia v podaní Skupiny historického šermu Cech Terra de Selinan. Nielen pre deti pripravil zábavné vystúpenie Šaško Fjodor svojím zábavným žonglovaním.
Nemenej sa potešili deti vystúpením v podaní Sokoliarstvo Kanát. Tance gotiky aj so školou tanca predviedla Skupina historického tanca Galthilion. Záver podujatia vyvrcholil koncertom hudobnej skupiny Páni času.
V rámci sprievodných aktivít si mohli návštevníci pozrieť dobový jarmok, výstavu Gotické kostoly v Malohonte, výstavu dobových hudobných nástrojov, historické dobové tábory, skupinové prehliadky kostola s odborným výkladom. Priučiť sa rôznym stredovekým remeslám, či vyraziť si mincu. Vyskúšať si mohli lukostreľbu, šerm. Ochutnať mohli kvalitné vínka, vyrábané starou receptúrou.
Ďakujeme všetkým dobrovoľníkom, spoluorganizátorom za spoluprácu, ako aj mediálnym partnerom. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorému úprimne ďakujeme, že sme vďaka podpore mohli realizovať toto významné podujatie v našom regióne.
Mgr. Stanislav Zvarová,
koordinátorka projektu,
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote
Foto: P. Poboček


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a