Jana Čavojská fotografka a novinárka sa vo svojej reportážnej fotografickej tvorbe zameriava na každodenný život bežných ľudí, ich problémy a radosti, dopady rozhodnutí veľkej politiky na tento mikrosvet v rôznych častiach sveta. Jej fotografie sú neštylizovaným a neprikrášľovaným zobrazením skutočnosti.
Vo svojich fotografiách zachytáva ľudí a ich príbehy, situácie v rôznych regiónoch a špecifickú atmosféru týchto miest a udalostí. Za dôležité považuje témy, ktoré približujú život ľudí v rozličných končinách sveta, ich problémy a radosti. Jej prácu najviac ovplyvnila Afrika, kde fotografuje sociálne, vzdelávacie a zdravotnícke projekty. Spolupracuje s neziskovými organizáciami, medzi inými aj s občianskym združením Človek v ohrození, ktoré poskytujú humanitárnu pomoc v krízových oblastich celého sveta. Za dôležitý považuje súbor fotografií z Južného Sudánu, pretože krajinu navštívila prvýkrát krátko po skončení vojny, ktorá tu trvala takmer päťdesiat rokov. Kvôli zachyteniu otázky kurdskej menšiny navštívila Kurdistan, sledovala spoločenské zmeny na Kaukaze, robila reportáže v Azerbajdžane, Gruzínsku, Číne, Indii, na Haiti a ďalších krajinách. Za srdcový pokladá projekt o živote rumunských Slovákov žijúcich vo svojskom romantickom svete malých hospodárstiev, roztratených v kopcoch.
Spolupracovala s viacerými slovenskými a českými denníkmi a týždenníkmi, napr. Národná obroda, Plus 7 dní, Nota bene, Formát, Slovenka, Respekt, Týden. Za novinárske fotografie získala niekoľko ocenení napr. v súťaži Slovenského syndikátu novinárov, alebo v súťaži Novinárska cena organizovanej Nadáciou otvorenej spoločnosti.
Premietanie dokumentárnych filmov z festivalu Jeden svet prebieha v GOS, Betliarska 8, Rožňava 24. až 26. apríla 2013 od 18.00 hod. Vstup je voľný, program na fb.me/gos.roznava.

































V Gemerskom osvetovom stredisku vo štvrtok 25. apríla 2013 od 17.00 v rámci regionálneho festivalu Jeden svet, ktorý organizuje GOS a Gemerfilm v spolupráci s OZ Človek v ohrození, sa predstaví ako hosť Jana Čavojská. Svojimi fotografiami a rozprávaním odprezentuje zážitky z Barmy - krajiny, ktorá v 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a