Medzinárodný festival tvorivosti a fantázie v Žiline - Jašidieľna - aj za účasti rožňavskej Amalie Doporučený
Napísal(a) Bc. Miroslav Füzék
Prvý septembrový týždeň v Žiline patrí už tradične medzinárodnému festivalu tvorivosti a fantázie s príznačným názvom JAŠIDIELŇA. Svet plný prekvapení, zábavy a zážitkov privítal 5. – 7. septembra 2011 v prvom rade ľudí s mentálnym postihnutím, pre ktorých sa každoročne toto milé podujatie koná. Dramaturgiu festivalu pripravili organizátori v spolupráci s umelcami, študentmi a šikovnými majstrami tvorivých dielní aj pre širokú verejnosť. Hlavný garant Nadácia Krajina harmónie v spolupráci s Ministerstvom školstva a ostatnými partnermi už po 22. krát umožnil ľuďom bez predsudkov stretnúť sa na mieste, kde sa všetko smie s ľuďmi, ktorí sú odkázaní práve na tých, ktorí radi podajú pomocnú
AMALIA – DSS sa za účasti svojich štyroch prijímateľov taktiež odhodlal zachrániť krajinu pocitov svojou šikovnosťou. Na Mariánskom námestí a na Námestí Andreja Hlinku v krajine strachu, hnevu a smútku, ale aj krajine odvahy, radosti a lásky prekonávali spolu s ďalšími účastníkmi sami seba, aby splnili všetky úlohy, ktoré si pre nich organizátori pripravili. Za nemalú pomoc ďakujeme našej sprievodkyni Kike, bez ktorej by sme cesty krajinami pocitov v Jašidielni nezvládli.
Nielen počasie, ale aj príjemná atmosféra vytvorená všetkými zúčastnenými v nás zanechala vzácne pocity z krásnych zážitkov. Nadviazanie nových priateľstiev ešte umocnilo pekné dojmy z tohto festivalu a vedomie, že bariéry medzi ľuďmi spoločnými silami pomaly búrame, je viac než príjemné. Už dnes sa všetci tešíme na ďalší ročník, kde sa radi zase stretneme a spolu s našimi priateľmi sa znovu „zjašíme“.
Bc. Miroslav Füzék
{gallery}zdravie/dss/zilina{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.































Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.