Organizátori podujatia Gemersko – malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, Obec Klenovec, Občianske združenie RODON Klenovec a Matica Slovenská pozývajú všetkých priaznivcov folklóru na sviatky ľudovej hudby, spevu, tanca, ľudových remesiel, gastronomických špecialít. Návštevníci budú môcť navštíviť výstavy venované významným osobnostiam nášho regiónu a to rezbárske umenie Ing. Dušana Šarkana, a remeslá zaznamenané fotografom Mgr. Kolomanom Zúrikom, čím si chceme pripomenúť významné osobnosti regiónu a vzdať úctu im a ich dielu.
Pre návštevníkov pripravujeme
ukážky tradičných ľudových remesiel na Jarmoku remesiel a tvorivých dielňach. Zároveň chceme poukázať na tradičný spôsob stravovania našich predkov a prezentovať tradičnú kuchyňu.
V scénických programoch
Vás ako prví pozdravia najmladší účinkujúci a to detské folklórne kolektívy z regiónu, v programe Na pažiti v réžii Jaroslava Piliarika a manželov Blahutovcov. Po siedmykrát uvedieme komorný program pod názvom Roztratené zrnká, v ktorom Vám predstavíme ľudí, kultúrne a prírodné dedičstvo obcí Muráň, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka a Muránska Huta, ktorý vzniká na základe terénneho výskumu tímu Alena Ďurkovičová, Stanislava Zvarová, Jaroslav Zvara. Po večernom príhovore starostky obce Mgr. Zlaty Kaštanovej a hostí návštevníkov pozdravia členovia domáceho Folklórneho súboru Vepor z Klenovca.
Piatok večer
bude pokračovať temperametnými východoslovenskými piesňami v podaní Muziky Milana Rendoša z Košíc. Keďže 24. jún je spojený s menom Ján, náš večerný program je venovaný zvykom letného slnovratu a jánskym zvykom, pod názvom Jánska noc má svoju moc, v réžii Romana Malatinca a Stanislavy Zvarovej.
V programe sa predstavia folklórne súbory
Vepor z Klenovca, Detva z Detvy, Hrochoťan z Hrochote, Marína zo Zvolena, Považan z Považskej Bystrice, bratia Štefánikovci z Nimnice, fujaristi Milan Katreniak z Tisovca, Dušan Ceber z Rimavskej Soboty, gajdoš Drahomír Daloš z Lehoty pod Vtáčnikom, Alexander Ladziansky z FS Sitňan z Banskej Štiavnice. Záver piatkového večera bude patriť interaktívnemu zapojeniu návštevníkov s účastníkmi do programu Na Jäna, na Jäna. V programe zároveň zaznejú balady o otváraní sa pokladov na Jána a liečivých rastlinách, ktorých výrazný účinok má práve na Jána. V tento deň majú nositelia mena Ján vstup na podujatie zdarma.
V sobotu 25. júna 2016
bude pokračovať podujatie od 10:00 a to otvorením dvorov, Jarmoku remesiel, tvorivých dielní. Aj v tomto roku pokračujeme 26. ročníkom prehliadky Klenovská heligónka, kde svoje umenie budú prezentovať heligonkári takmer z celého Slovenska. Úspešný sprievodný program Śo dobryho na jarmoku, bude pokračovať aj v tomto roku, kde návštevníci získajú informácie o tradičných remeslách a remeselných majstroch, ktorí sa predstavia na Jarmoku remesiel ako aj tradičné jedlá z jednotlivých dvorov. Pre návštevníkov pripravujeme ukážku spracovania ľanu, pradenia, tkania Od ľanu po plátno v podaní Ľubky Žilkovej z Kokavy nad Rimavicou a spracovanie ovčej vlny Od ovečky po gubu v podaní Jána Fottu z Klenovca. Ing. Ján Keresteš a Ing. Karol Herian predstavia význam mlieka a mliečnych výrobkov na ľudský organizmus. Miestni producenti syra a mlieka budú prezentovať svoje výrobky. Liečivé rastliny a ich účinky bude prezentovať Zuzana Homolová z Levoče.
V tvorivých remeselných dielňach
pod názvom Detičky poďte do dielničky si budú môcť vyskúšať rôzne remeselné techniky aj tí najmenší . Chvíle im spríjemnia detské folklórne kolektívy Zrkadielko z Hnúšte, Ratolesť z Detvy a Lykovček z Revúcej.
Začiatok popoludnia bude patriť ľudovej piesni,
kde sa návštevníci a účastníci budú mať možnosť naučiť pieseň spolu s Folklórnou skupinou Levenda z Muráňa. Daś fajnovô, je názov tanečnej školy z Klenovca, kde návštevníkov aj účastníkov slávností naučíme typické klenovské tance Židovka, Kačingató, Tá Mariška a Kyslie kromple. Už tradične účastníci festivalu sa na GMFS - Klenovskej Rontouke prezentujú nielen v scénických programoch, ale ukážu aj svoju šikovnosť a to v súťažiach pod režijnou taktovkou Jarky Lajgútovej z Rimavskej Soboty, pod názvom O starostkin dukát.
Scénické programy bude v sobotu otvárať hosť slávností
a to Folklórny súbor Považan z Považskej Bystrice. Za ním sa predstavia ľudové hudby v súťažnom programe Drótova nôta, na počesť klenovského primáša Imricha Oláha Drótu.
Zahraničným hosťom je Folklórny súbor Ipoly
z Mihálygerge z Maďarska, ktorý sa prestaví spolu s ľudovou hudbou Túcsök. Od jari do jesene je názov ďalšieho scénického programu, ktorý bude zameraný na pracovné činnosti a zvyky počas letného obdobia. Predstavia sa v ňom kolektívy z okresu Revúca a to Folklórna skupina Zpod Kohúta z Muránskej Zdychavy, Levedna z Muráňa a Folklórny súbor Lykovec z Revúcej, z Horného Gemera sa predstaví Folklórna skupina Hôra z Rejdovej a región Hont budú prezentovať FS Hont z Krupiny a sólisti z FS Sitňan z Banskej Štiavnice.
Večerný program bude patriť jubilujúcim kolektívom z okresu Rimavská Sobota a to 45. ročnému FS Rimavan z Rimavskej Soboty, 30 ročnej Folklórnej skupine z Tisovca, 30 ročnému Folklórnemu súboru Sinec z Hnúšte v podaní Mužskej speváckej skupiny Húžva a Ženskej speváckej skupiny Skaliny a 45 ročnému Folklórnemu súboru Vepor z Klenovca. Ďalším jubilantom bude 50 ročný Folklórny súbor Marína zo Zvolena, ktorý pozdravia návštevníkom svojim profilovým programom. Sobotňajší večer ukončí Poddukeľský umelecký ľudový súbor PUĽS z Prešova s programom Návraty. V nedeľu 26. júna 2016 sa 38. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností Klenovská Rontouka ukončí hudobno – speváckym programom Ženy v podaní Ženskej speváckej skupiny Marína zo Zvolena, v réžii Andrei Jágerovej, ktorý bude uvedený v kostole ECAV v Klenovci po Službách Božích.
Veríme, že náš program Vás osloví a zavítate na 38. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností na Klenovskú Rontouku, na oslavu tradičnej ľudovej kultúry a potešíte svoje zmysly pri ľudovej hudbe, speve, tanci, remesle, či tradičných gastronomických špecialitách.
Slávností z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj, Matica Slovenská, o. z. RODON Klenovec
z 2% dane a Figuli s.r.o.
Mgr. Stanislava Zvarová, dramaturgička slávností
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).