Prvý z tradičných sprievodov je naplánovaný na sobotu 9. februára v Nižnom Skálniku. Vinšovanie po obci v maskách vyvrcholí "chasnovačkou" a zábavou pri harmonike v kultúrnom dome.
Hodovať sa bude aj na dedinských zabíjačkách o týždeň neskôr (16.2.) v Rimavských Zalužanoch a v poslednú februárovú sobotu (23.2.) v Hrnčiarskej Vsi. Okrem ukážky tradičnej zabíjačky sa môžete tešiť aj na ochutnávku zabíjačkových špecialít.
Tak ako to už býva zvykom, najveselšie budú aj tento rok práve posledné fašiangové dni. V piatok 1. marca sa na tradičný sprievod masiek po obci vydajú v Utekáči.
Pod názvom Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia sa uskutoční fašiangový sprievod v maskách v sobotu 2. marca v Hrnčiarskych Zalužanoch. Tradičnú atmosféru umocnia fašiangové piesne a vinše v podaní FS Hrnčiarka. Podávať sa bude fašiangová kapustnica, herovce, škvarkovníky a punč. V ten istý deň budú vo vtipných maskách zabávať aj členovia FS Kokavan v uliciach Kokavy nad Rimavicou. V Rimavskom Brezove zas tradičný sprievod masiek doplní fašiangová zabíjačka spojená s veselicou a pochovávaním basy Rózy.
Definitívnu bodku za tohtoročnými fašiangami dajú v predvečer (5.3.) Popolcovej stredy v Hnúšti. Na programe bude sprievod v maskách, tanečná zábava a pochovávanie basy.
Tanečné plesy
Plesovú sezónu zaháji v sobotu 12. januára Gemerský ples v Revúcej. Po ňom preberie štafetu v piatok 18. januára Matičný ples a na druhý deň (19.1.) XI. ročník Poľovníckeho plesu, obidva sa uskutočnia v Rimavskej Sobote. O týždeň neskôr (26.1.) bude nasledovať Rómsky ples v Kokave nad Rimavicou.
V znamení tanečnej zábavy sa bude niesť aj nasledujúci mesiac. Jeho prvý deň - piatok 1. februára je už vyhradený pre Ples priateľov športu v Hnúšti.
Piatok 15. februára bude patriť Osvetárskemu plesu v Klenovci, ktorý v sobotu 16. februára vystriedajú Valentínsky ples v Kokave nad Rimavicou, Fašiangový ples v Sušanoch, Poľovnícky ples v Hnúšti a Hasičská plesová zábava v Kružne.
Posledná februárová sobota (23.2.) so sebou prinesie tri plesy, a to Ples rodákov v Utekáči a hasičské plesy v Rimavskom Brezove aj Rimavskej Bani.
Koncert a divadlo
V piatok 18. januára ovládnu Dom kultúry v Rimavskej Sobote najväčšie svetové hity a filmová hudba v netradičnej cimbalovej verzii. Na Novoročnom koncerte sa spoločne s Cimbal Brothers predstaví aj známa speváčka pôsobiaca vo Fragile - Svetlana Rymarenko.
Vo štvrtok 7. februára sa môžete tešiť na efektnú, tematicky vtipnú komédiu Horúca sprcha. V Rimavskej Sobote sa s ňou predstavia herci Divadla Komédie.
Na druhý deň (8.2.) príde na rad ochotnícke divadlo v Revúcej. Divadelný súbor Komédia Rev pozýva na druhú premiéru ich inscenácie s názvom Krutohlav. Komédiou si chcú pripomenúť a uctiť jedného z velikánov mesta Revúca - Gustáva Maurícia Reussa, autora prvej slovenskej sci-fi Hviezdoveda. Ak chcete vedieť, či sa naozaj dá z Revúcej doletieť až na Mesiac, určite si toto predstavenie nenechajte ujsť.
Šport a turistika
V sobotu 12. januára si na podujatí Železný hasič v Kružne zmerajú sily súťažiaci z celého Slovenska. Muži aj ženy si vyskúšajú 7 rôznych prekážok vrátane prenosu figuríny cez tunel či presunu pneumatiky prevracaním.
Počas víkendu 19. a 20. januára sa členovia KST mesta Rimavská Sobota a KST Hnúšťa chystajú na 35. ročník prechodu po „Ceste Márie Széchy“. Viac informácií o termínoch a trasách získate po kliknutí na názvy jednotlivých turistických klubov.
O tri týždne neskôr, v sobotu 9. februára, usporiada obec Muráň a TJ Tatran Muráň 41. ročník Zimného prechodu Muránskou planinou. Na svoje si prídu nadšenci pešej i lyžiarskej turistiky.
Vo februári sa okrem iného dozvieme aj mená najúspešnejších športovcov a športových kolektívov regiónu Gemer-Malohont za uplynulý rok. V poradí 53. ročník prestížneho podujatia s názvom Športovec roka 2018 sa uskutoční v piatok 22. februára v Hnúšti.
 |
 |
  |
 |
 |
  |
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).