Prvý z tradičných sprievodov je naplánovaný na sobotu 9. februára v Nižnom Skálniku. Vinšovanie po obci v maskách vyvrcholí "chasnovačkou" a zábavou pri harmonike v kultúrnom dome.
Hodovať sa bude aj na dedinských zabíjačkách o týždeň neskôr (16.2.) v Rimavských Zalužanoch a v poslednú februárovú sobotu (23.2.) v Hrnčiarskej Vsi. Okrem ukážky tradičnej zabíjačky sa môžete tešiť aj na ochutnávku zabíjačkových špecialít.
Tak ako to už býva zvykom, najveselšie budú aj tento rok práve posledné fašiangové dni. V piatok 1. marca sa na tradičný sprievod masiek po obci vydajú v Utekáči.
Pod názvom Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia sa uskutoční fašiangový sprievod v maskách v sobotu 2. marca v Hrnčiarskych Zalužanoch. Tradičnú atmosféru umocnia fašiangové piesne a vinše v podaní FS Hrnčiarka. Podávať sa bude fašiangová kapustnica, herovce, škvarkovníky a punč. V ten istý deň budú vo vtipných maskách zabávať aj členovia FS Kokavan v uliciach Kokavy nad Rimavicou. V Rimavskom Brezove zas tradičný sprievod masiek doplní fašiangová zabíjačka spojená s veselicou a pochovávaním basy Rózy.
Definitívnu bodku za tohtoročnými fašiangami dajú v predvečer (5.3.) Popolcovej stredy v Hnúšti. Na programe bude sprievod v maskách, tanečná zábava a pochovávanie basy.
Tanečné plesy
Plesovú sezónu zaháji v sobotu 12. januára Gemerský ples v Revúcej. Po ňom preberie štafetu v piatok 18. januára Matičný ples a na druhý deň (19.1.) XI. ročník Poľovníckeho plesu, obidva sa uskutočnia v Rimavskej Sobote. O týždeň neskôr (26.1.) bude nasledovať Rómsky ples v Kokave nad Rimavicou.
V znamení tanečnej zábavy sa bude niesť aj nasledujúci mesiac. Jeho prvý deň - piatok 1. februára je už vyhradený pre Ples priateľov športu v Hnúšti.
Piatok 15. februára bude patriť Osvetárskemu plesu v Klenovci, ktorý v sobotu 16. februára vystriedajú Valentínsky ples v Kokave nad Rimavicou, Fašiangový ples v Sušanoch, Poľovnícky ples v Hnúšti a Hasičská plesová zábava v Kružne.
Posledná februárová sobota (23.2.) so sebou prinesie tri plesy, a to Ples rodákov v Utekáči a hasičské plesy v Rimavskom Brezove aj Rimavskej Bani.
Koncert a divadlo
V piatok 18. januára ovládnu Dom kultúry v Rimavskej Sobote najväčšie svetové hity a filmová hudba v netradičnej cimbalovej verzii. Na Novoročnom koncerte sa spoločne s Cimbal Brothers predstaví aj známa speváčka pôsobiaca vo Fragile - Svetlana Rymarenko.
Vo štvrtok 7. februára sa môžete tešiť na efektnú, tematicky vtipnú komédiu Horúca sprcha. V Rimavskej Sobote sa s ňou predstavia herci Divadla Komédie.
Na druhý deň (8.2.) príde na rad ochotnícke divadlo v Revúcej. Divadelný súbor Komédia Rev pozýva na druhú premiéru ich inscenácie s názvom Krutohlav. Komédiou si chcú pripomenúť a uctiť jedného z velikánov mesta Revúca - Gustáva Maurícia Reussa, autora prvej slovenskej sci-fi Hviezdoveda. Ak chcete vedieť, či sa naozaj dá z Revúcej doletieť až na Mesiac, určite si toto predstavenie nenechajte ujsť.
Šport a turistika
V sobotu 12. januára si na podujatí Železný hasič v Kružne zmerajú sily súťažiaci z celého Slovenska. Muži aj ženy si vyskúšajú 7 rôznych prekážok vrátane prenosu figuríny cez tunel či presunu pneumatiky prevracaním.
Počas víkendu 19. a 20. januára sa členovia KST mesta Rimavská Sobota a KST Hnúšťa chystajú na 35. ročník prechodu po „Ceste Márie Széchy“. Viac informácií o termínoch a trasách získate po kliknutí na názvy jednotlivých turistických klubov.
O tri týždne neskôr, v sobotu 9. februára, usporiada obec Muráň a TJ Tatran Muráň 41. ročník Zimného prechodu Muránskou planinou. Na svoje si prídu nadšenci pešej i lyžiarskej turistiky.
Vo februári sa okrem iného dozvieme aj mená najúspešnejších športovcov a športových kolektívov regiónu Gemer-Malohont za uplynulý rok. V poradí 53. ročník prestížneho podujatia s názvom Športovec roka 2018 sa uskutoční v piatok 22. februára v Hnúšti.
 |
 |
  |
 |
 |
  |
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.