najímaní obecní pastieri. Návštevníci sa môžu oboznámiť s ich odevom a výstrojom, pozostávajúcim z koženej kapsy, palice, biča a čutory. O spôsobe zaznamenávania pláce, alebo počtu dobytka mnohé vypovedajú drevené hranaté doštičky, nazývané rováše, na ktoré si dané údaje pastieri zaznamenávali pomocou rímskych číslic z dôvodu, že mnohí nevedeli čítať ani písať. V rámci výstavy prezentujeme tiež časť bohatej zbierky plechových a liatych zvoncov používaných na hovädzí dobytok, ovce a kone, pričom je známe, že strediskom výroby plechových zvoncov bolo práve gemersko-malohontské mestečko Jelšava.
Na ovčiarstvo a salašníctvo, nielen v Gemeri-Malohonte, ale na celom Slovensku, mala vplyv najmä kolonizácia na valaskom práve, kedy sa chov oviec rozšíril aj do vyššie položených lokalít. Hlavnou podmienkou pri výbere miesta pre salaš bolo čo najviac pasienkových plôch v jeho blízkosti. Jednotlivé stavebné objekty v rámci salaša (koliba, priestory na spracovávanie mliečnych výrobkov, ohrady pre ovce a iné hospodárske zvieratá) sú na výstave prezentované prostredníctvom fotografií. Pozornosť upúta i pastiersky riad, najmä drevené črpáky na pitie žinčice a črpačky používané na pitie vody, zdobené vyrezávaným zoomorfným, či rastlinným dekorom. Odev pastierov oviec sa neodlišoval od ľudového odevu príslušnej lokality. Pozostával zo súkenných nohavíc, košele, krpcov a kabanice. Typickým pastierskym doplnkom bol široký kožený opasok a vo sviatočné príležitosti ozdobné mosadzné spony. Tradičným výstrojom pastiera oviec bola i pastierska palica, či valaška.
Záver výstavy je venovaný ukážkam výtvarného prejavu pastierov a pastierskej tematike v tvorbe ľudových výrobcov – Milana Stieranku z Klenovca, Samuela Švantnera z Rimavskej Soboty a Jána Aláča zo Závady.
Mgr. Dalibor Ďuriš
{gallery}kultura/vystava/pas{/gallery}
{jcomments on}
piatok, 19 november 2010 13:54
Nížinné pastierstvo a horské ovčiarstvo a salašníctvo na výstave v Gemersko-malohontskom múzeu Doporučený
Napísal(a) Mgr. Dalibor Ďuriš
Výstava s názvom Pastierstvo v Gemeri-Malohonte, ktorú otvorili 19. novembra 2010 v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote prezentuje prostredníctvom trojrozmerných artefaktov a fotografií, zo zbierkových a archívnych fondov múzea, pastierske zamestnanie i jeho tradíciu v Gemeri-Malohonte. Keďže v regióne sa nachádzajú pasienkové plochy na nížinách, ale aj vo vyššie položených oblastiach, aj samotná výstava je rozdelená na dve časti, a to na nížinné pastierstvo a horské ovčiarstvo a salašníctvo.
Pre nížinné pastierstvo bolo charakteristické, že stádo sa vracalo každý večer do maštalí budovaných pri trvalom obydlí, pričom na pasenie boli
Zverejnené v
Tradície





























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a