Výstava s pastierskou tematikou, ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality a ďalšie sprievodné aktivity čakajú na návštevníkov podujatia, ktoré sa bude konať 26. – 27. októbra 2012 v obci Veľké Teriakovce.v kostole obetovali syr a oštiepky. Potom nasledovalo vyúčtovanie sa s majiteľmi oviec a spoločná hostina, ktorej neodmysliteľnou súčasťou bola hudba, tanec a spev. Práve na tento zvyk chceme nadviazať podujatím Slovenské mitrovanie, ktoré sa bude koncom októbra konať v našom regióne, v obci Veľké Teriakovce. Časť aktivít bude prebiehať v Mlyne a časť v novovybudovanej kolibe Salaš pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach.
Prvý deň podujatia začína odborným seminárom na Salaši pod Maginhradom, v ktorom sa účastníci oboznámia s tradičným ovčiarstvom, valaskou kultúrou, ale aj s tradičným roľníckym rokom na severe Malohontu. Samozrejme nebudú chýbať ani dobré príklady z praxe, ktoré odprezentuje domáci poľnohospodár a samostatne hospodáriaci roľník Jozef Zvara z Detvy, ktorého farma je nielen v kraji známa kvalitnými produktmi z ovčieho mlieka.
Piatkový podvečer bude pokračovať otvorením dvoch výstav. Jednou z nich je Pastierstvo v Gemeri – Malohonte z dielne Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote, druhá výstava pod názvom Kroje našich krajov je jedným z výstupov rovnomenného projektu nadnárodnej spolupráce s tromi miestnymi akčnými skupinami z Českej republiky. Obe výstavy budú sprístupnené aj počas druhého dňa, ako aj počas posledných troch októbrových dní. Záver prvého dňa bude patriť programu pod názvom Piesne našich krajov, na ktorom bude uvedené CD ľudových piesní za účasti folklórnych súborov z nášho regiónu a z Moravy.
Medzi najväčšie lákadlá druhého dňa, ktorý bude prebiehať pri Salaši pod Maginhradom, patria ukážky prác na salaši ako napríklad strihanie oviec, dranie barana, odváranie žinčice, výroba syrov či spracovanie ovčej vlny. Spracovanie baranieho mäsa bude úlohou súťažných družstiev, ktoré budú popoludní pripravovať baranie špeciality. Priebeh celého dňa obohatí niekoľko remeselníkov, hudobníkov a dokumenty s pastierskou tematikou. Vyvrcholením dvojdňového podujatia bude scénický program, v ktorom tance, hudbu a piesne valaskej kultúry predvedie Dedinská folklórna skupina Kýčera z Čierneho Balogu, Valašský krúžok Rusavjan z Českej republiky, FS Vepor z Klenovca, Trio fujaristov a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, FS Sinec z Hnúšte a ďalší sólisti zo Zvolena, Slovenskej Ľupče a Pohronskej Polhory.
Hlavným organizátorom podujatia je Miestna akčná skupina MALOHONT so Salašom pod Maginhradom. Odborným garantom podujatia je Katedra životného prostredia Fakulty prírodných vied UMB Banská Bystrica. Nezastupiteľná je však aj pomoc spoluorganizátorov, ktorými sú Vidiecky parlament Banskobystrického kraja, Gemersko – malohontské múzeum Rimavská Sobota, Gemersko – malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota a partnerské miestne akčné skupiny z Českej republiky.
Podujatie finančne podporilo Ministerstvo kultúry SR, Banskobystrický samosprávny kraj a Mikroregión Rimava a Rimavica. Časť aktivít v rámci podujatia je realizovaná aj cez projekt nadnárodnej spolupráce Kroje našich krajov, nakoľko okrem uchovania tohto takmer zabudnutého zvyku ide aj o celkovú prezentáciu územia MAS MALOHONT a jej partnerov.
Podujatie sa koná za každého počasia.
Stanislava Zvarová
{gallery}kultura/mitrovanie{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.