Na internete nájdete naozaj všetko. Tak som aj ja pri prehliadaní stránok Maj Gemer našiel zaujímavé podujatie, ktoré sa konalo túto sobotu 1. decembra 2012 na hranici okresov Brezno a Rimavská Sobota, v sedle Zbojská, na miestnom salaši. Išlo totiž o zabíjačku na Zbojníckom dvore, ale nie o hocijakú, ale súťažnú. Do súťaže sa prihlásilo deväť družstiev, ktoré museli predviesť kompletné spracovanie prasiatka od porážky až po spracovanie mäsa na finálne produkty - jaternice,klobásky, škvarky,
tlačenku, pražené mäsko, praženú krv a iné pochúťky týkajúce sa zabíjačky. Už o 06.30 hod., ešte za tmy, sme vyštartovali z Rožňavy smerom na Revúcu. Jemne mrholilo, ale už po prejdení Revúcej a Muráňa začali padať na čelné sklo nášho auta snehové vločky. Kým sme sa z Tisovca dostali do sedla Zbojská, obdivovali sme železné mosty ozubnicovej železnice na brezniansku stranu. Po príchode na salaš Zbojská nás vítal snehový poprašok a veľa áut. Po zaplatení vstupného – 6.- euro sme mohli jesť a piť celý deň u všetkých súťažiacich a organizátorov do popuku. Originálna cigánska muzika vítala všetkých návštevníkov. A to už sme sa presunuli k ohrade, kde na svoj ortieľ čakali prasiatka o váhe cca 150kg.
Zruční mäsiari zakáľali prasiatka klasickou mäsiarskou pištoľou a ich pomocníci, resp. členovia súťažiacich družstiev si svoje svinky odnášali na svoje stanovištia. V kotloch vrela horúca voda. Každé pripravené prasa sa ocitlo najprv v kúpeli - v typickom drevenom koryte, kde sa zbavilo svojich štetín a pazdurkov- nechtov na ratičkách. Po dôkladnom očistení kože opálením a umytím, sa prasiatka vytiahli na tzv. trojnohu k ďalšiemu spracovaniu. Najprv mäsiari vybrali črevá, potom vybrali vnútornosti - pečeň, pľúca, srdce, obličky. Ďalej po dôkladnom opláchnutí studenou vodou pokračovali v ďalšom rozoberaní- mäso na slaninu, hlavu do kotla, bôčik na pečenie, lopatku na praženie a stehno na dobrú šunku. Odrezkové mäso išlo na klobásy, hlava a vnútornosti na jaterničky a tlačenku. Každé súťažiace družstvo podľa svojich skúseností pripravovalo tieto špeciality, ale aj iné, ktoré hodnotila odborná porota, ale aj samotní návštevníci.
Chodili sme od stánku ku stánku a všetko sme koštovali. K tomu všetkému vyhrávali ďalšie dve ľudové kapely, resp. harmonikári. A to ešte nebolo všetko. V tzv. maštali sa podávala aj kapustnica a výborný punč. Už nám bolo naozaj do popuku a tak sme sa pomaly chystali na cestu domov. Ale bolo to veľmi ťažké, pretože práve okolo obeda začalo prichádzať neuveriteľné množstvo ďalších ľudí. Hoci počasie neprialo a návštevníci parkovali na rozmočenej lúke, mal prácu aj traktor, ktorý musel zaparkovaným autám pomáhať. Hoci sme nezostali až do konca, odchádzali sme domov napapkaní a veľmi spokojní. Hoci som svojim foťákom nezachytil všetko, pripájam fotogalériu a dúfam, že na budúci rok navštívite aj vy toto fantastické podujatie. Posledné fotky fotogalérie zachytili drevené sochy, ktoré pred očami návštevníkov vytvárali majstri drevorubači z Českej republiky.
Ing. Milan Kupčo
Rožňava
{gallery}obsah/zakalacka{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.