Celkovú atmosféru počas dňa dotvárali heligonkári Jaroslav Petrinec, Andrej Kamenský, Ján Kožiak a Ľubomír Zvara, ku ktorým sa v záverečnom kultúrnom programe pridali folklórne súbory Vepor z Klenovca, Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, Rimavan z Rimavskej Soboty, Laznícky výber a Mladosť z Banskej Bystrice, ako aj fujaristi z Kotošky a Dušan Ceber. Bodkou za podujatím bolo posedenie a voľná zábava pri ľudovej hudbe FS Vepor z Klenovca, ktorou sa ukončilo dvojdňové vzdelávacie a propagačné podujatie Slovenské mitrovanie. Jeho cieľom bolo spropagovať tradičné ovčiarstvo, život na salaši, zvykoslovie, hudobný a tanečný folklór našich predkov z tejto oblasti, čo sa nám vďaka všetkým spoluorganizátorom, dobrovoľníkom a účinkujúcim podarilo. Naše poďakovanie patrí aj mediálnym partnerom podujatia - Rimava.sk a RTVS - Rádio Regina Banská Bystrica za intenzívnu propagáciu podujatia.
Hlavným organizátorom podujatia bola Miestna akčná skupina MALOHONT a Salaš pod Maginhradom Veľké Teriakovce v spolupráci s odborným garantom, ktorým bola Katedra životného prostredia Fakulty prírodných vied UMB Banská Bystrica. Spoluorganizátorom výstavy konanej v mlyne bolo Gemersko - malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota a Občianske združenie OZVENY Hrachovo. Autorom myšlienky podujatia je etnológ a andragogik PhDr. Ivan Murín, PhD. z UMB Banská Bystrica v spolupráci s manželmi Stanislavou a Jaroslavom Zvarovcami z Klenovca.
Podujatie finančne podporilo Ministerstvo kultúry SR a Banskobystrický samosprávny kraj. Časť aktivít bola spolufinancovaná z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2007 - 2013, opatrenie 4.3 Chod MAS.
Ing. Miroslava Kubaliaková,
manažérka MAS MALOHONT
Poďakovanie účinkujúcim a dobrovoľníkom:
- dobrovoľníkom MAS - Oľge Maciakovej, Gejzovi Hákovi, Ivanovi Vargovi, Štefanovi a Ivke Horváthovcom, Ingrid Palatinusovej, Arlete Kovácsovej, Gabike Medveďovej, Jarkovi Zvarovi, Miške Muránskej
- Petrovi Juhaniakovi za ukážku strihania oviec a Mariánovi Jakabšicovi za zaháňanie oviec
- Petre Pajasovej, Danke Spodniakovej a Elene Bútorovej za ukážku výroby syrov
- Ľubke Žilkovej, Martinovi Felbabovi a Jánovi Fottovi za ukážku spracovania ovčej vlny
- Samuelovi Dovalovi za ukážku opracovania ovčej kože
- Michalovi Dovalovi za ukážku výroby lubových košíkov
- Ľubošovi Majanovi za ukážku výroby bičov
- Eve Dolinajovej za ukážku výroby bábik zo šúpolia
- Jánovi Maciakovi, Jozefovi Švantnerovi a Ondrejovi Šufliarskemu za prezentáciu svojich drevených a kožených výrobkov
- Milanovi Stierankovi, Milanovi Katreniakovi, Ľubošovi Majanovi, Jánovi Fottovi a Jánovi Maciakovi za zapožičanie výrobkov na výstavu
- dobrovoľníkom a zamestnancom Salaša pod Maginhradom
- folklórnym súborom, heligonkárom, fujaristom a sólistom
- súťažným družstvám - Hrachovianky, Trio Vareška z Čerenčian, MMJO Mikroregión Rimava a Rimavica, Kokavskí gurmáni, Folkloristi z OZ RODON Klenovec, DFS Mladosť z Klenovca, Havrany z Lukovíšť a Kokavská ambasáda Zvolen

































To je názov ľudovej piesne, v ktorej sa spieva o ukončení pastierskej sezóny, rovnako ako tomu bolo aj počas uplynulej soboty 26. októbra 2013 na Salaši pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach, kde sa konal druhý ročník podujatia Slovenské mitrovanie.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a