„Kapusta bola v minulosti hlavnou zeleninou, v našej obci mala aj vyhradené miesto – pole – kde sa pestovala. Jedla sa počas celého roka, pripravovali sa z nej rôzne jedlá. Na jej listoch sa piekli placky a chlieb, plnili sa koláče – kapustníky, konzumovala sa i ako príloha a na jeseň sa nakladala do sudov, aby jej bolo dostatok na celú zimu i jar,“ doplnila Dana Sústriková, vedúca folklórnej skupiny.
O kapuste a jej liečivých účinkoch pri rôznych problémoch sa návštevníci iste dozvedia od tých najpovolanejších, nositeliek tradícií a tiež budú mať príležitosť ochutnať pačanské kapustové špeciality.
Jesenné obdobie bolo v minulosti spojené aj s prípravou na zimu, aby boli rodina a gazdovstvo zabezpečené, mali dostatok potravín na bežné dni i sviatky. Sme radi, že naše folklórne kolektívy spracúvajú aj témy zo všedného života našich predkov, ktoré v súčasnosti sa už nevykonávajú a mladí ľudia ich nepoznajú.
Aby sme mali na porovnanie, ako to bolo s tlačením kapusty u vás, tak nechám pani Danku Sustrikovú dopovedať ešte niekoľko myšlienok, ako to bolo, či hádam ešte aj je.
"Tlačenie-nakladanie kapusty, po našom toptaňa, bola v každej rodine udalosť, na ktorú sa tešili nielen deti, ale aj dospelí. Bola to príležitosť zísť sa s blízkymi, prebrať rodinné veci a blížiacu sa zabíjačku.
Deti sa tešili hlavne na rozprávky – pripovjidky, ale aj na pesničky a v neposlednom rade sa prebrali tiež všetky dedinské novoty – pletky.
Keď boli v rodine iba dcéry, bolo samozrejmosťou, že kapusta sa "toptala" pri mame, aj keď už boli vydaté. Potomok mužského rodu musel s manželkou ku jej rodičom. A keď nebolo v chalupe dievok, museli veru chodiť po susedoch, aby im prišli kapustu natoptať.
A keď bola rodina pokope, aké by to bolo stretnutie bez pohostenia. Dobrý gazdiná si vždy nechala z „kvasnej kapusty“ z ktorej zapravila na posúchy - kapujscaniky a nechala z nej aj na kapustovú polievku, s krúpami a zemiakmi. No a z novej – sladkej kapusty, ktorá sa práve nakladala „udymstovali na cebuľci a napekli bugačiky“.
No a aby sme o jedle iba nehovorili pripravili sme Vám aj „koštolov“ , lebo ako sa hovorí „račej raz koštovati jak storazi viditi“.
M. F.

































Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pokračuje v šírení a oboznamovaní verejnosti s činnosťami a zvykmi zo života predchádzajúcich generácií. „V stredu 18. novembra 2015 pozývame všetkých záujemcov na stretnutie s folklórnou skupinou Bučina z Pače v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave (GOS). Samotná obec Pača je v našom okrese výnimočná pre svoje nárečie i ďalšie zvláštnosti, ktoré si jej obyvatelia zachovali po svojich predkoch. V cykle U nás taká obyčaj, skupina predstaví obrad tlačenia – nakladania kapusty v pačanských rodinách obvyklým spôsobom, ktorý sa v minulosti dodržiaval v každej rodine,“ priblížila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.

Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a