Po úvode, počas ktorého zaviedla múzejná pedagogička Gabriella Badin skupiny detí do života pastierov, poukázal etnograf múzea Martin Kováč pomocou Power-pointovej prezentácie na typické črty pastierskeho remesla, na ich obyčaje, spôsob odievania, používané nástroje. Následne si deti pozreli film o výrobe pastierskych palíc na Silickej planine (Premietnutie filmu umožnilo Občianske združenie Maskras). Niektoré skupiny detí mali to šťastie osobne sa stretnúť na podujatí s výrobcom pastierskych palíc z filmu, Lajosom Mezeim zo Silickej Brezovej, ktorý sa na aktivitách priamo zúčastnil spolu so svojou manželkou.
Deťom porozprával, ako sa tomuto remeslu vyučil od svojho starého otca. Na nádvorí galérie čakal na účastníkov ďalší majster zo Silickej Brezovej, Gabriel Farkas. Prítomným predviedol ukážku odlievania zvoncov, čo bolo pre všetkých nesmierne zaujímavé a očividne si to vychutnávali. Podujatie pokračovalo v krásne vybavenej pastierskej izbe, kde sa deťom venovali pracovníčky múzea Gabriella Badin, Ingrid Litáková a Alžbeta Pástorová.
Deti si svoje novozískané poznatky preopakovali na interaktívnej výstave pastierskych predmetov (črpáky, pastierske opasky a palice, zvonce, žajtáre, gubu, kabanice a ďalšie), ktorých sa mohli priamo dotknúť, ohmatať ich, cítiť všetky prírodné materiály, z ktorých boli vyrobené, čiže kožu, drevo, vlnu, kov, atď. Zároveň dostali odpoveď na všetky zvedavé otázky. Napokon si posadali okolo veľkého „pastierskeho stola“ a vyrobili si ovečku, či pastierskeho psíka z bielej, alebo čiernej vlny, poskladali Puzzle a urobili odtlačky črpáka a pastierskej palice. Nálada bola taká veselá, že na záver si s Gabrielom Farkasom aj zatancovali slávne gemerské tance. Deti mohli takouto zábavnou formou nahliadnuť do života pastierov, ktorých kultúra sa v našom regióne vyvíjala a zdokonaľovala tisíce rokov a výrazne ovplyvnila kultúru obyvateľstva Gemera. Podľa legendy o vzniku mesta Rožňava a počiatkoch jeho baníctva, môžeme zaň vďačiť práve mladému pastierovi, ktorý prvé hrudky zlata a striebra našiel pod tromi ružami, ktoré sa mu prisnili.
Projekt Živé múzeum finančne podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
Gabriella Badin

































V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo už IV. Živé múzeum, ktoré sa tentokrát sústredilo na zaujímavý svet gemerských pastierov, na ich pestré zvyky a umenie. Už pri vstupe do galérie si deti pozreli výstavu fotografií Jozefa Peniaška zo Stretnutia pastierov v Krásnohorskej Dlhej Lúke, organizovanom Divadlom rozprávok a Združením gemerských remeselníkov.

Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a