masky a krojovaný sprievod v podaní členov detských folklórnych súborov Lieskovček pri CVČ RELAX, Hájik pri Gymnáziu Ivana Kraska, folklórne súbory Háj pri CVČ RELAX, Rimavan pri Dome kultúry v Rimavskej Sobote, skupina ETNOHIS pri ZŠ Š. M. Daxnera a Materská škola na Ulici Daxnera v Rimavskej Sobote, členovia Miestneho odboru Matice Slovenskej v Rimavskej Sobote, DFS Mladosť a FS Vepor z Klenovca.
V Galérii Domu kultúry v Rimavskej Sobote sa konala výstava, vernisáž a vyhodnotenie výtvarnej súťaže pod názvom Fašiangy na Gemeri – Malohonte, ktorej vyhlasovateľom a organizátorom bolo Gemersko–malohontské osvetové stredisko. Do súťaže sa zapojilo 18 škôl z okresov Rimavská Sobota a Revúca s vyše 200 prácami. Výtvarnú súťaž vyhodnotila odborná porota s nasledovnými výsledkami:
V prvej kategórii získala prvé miesto Petra Lengeňová zo ZŠ ul. Hviezdoslavova v Revúcej, na druhom mieste sa umiestnila Anna Mária Rybárová zo ZŠ v Jelšave, na treťom mieste Alexandra Grláková zo ZŠ v Muránskej Dlhej Lúke. Cenu poroty získal kolektív žiakov a pedagógov zo Špeciálnej základnej školy v Hnúšti.
Za priestorovú prácu v prvej kategórii prvé miesto získal Patrik Jursa zo ZŠ na ul. Klokočovej v Hnúšti. Druhé miesto v prvej kategórii za priestorovú prácu ŠAŠO (kolektívna práca) Základná škola v Tisovci. Tretie miesto v prvej kategórii za priestorovú prácu získala Karolína Čavnická zo ZŠ na ul. Mieru v Jesenskom.
V druhej kategórii získala prvé miesto Vanesa Lakatošová zo ZŠ s VJM z Jesenského. Druhé miesto získala Nina Ondriková zo ZŠ na ul. Hviezdoslavovej v Revúcej. Tretie miesto získal Milan Sendrey zo ZŠ z Jelšavy. Za priestorovú prácu v II. kategórii získala prvé miesto Alexandra Majzlánová z Reedukačného centra v Čerenčanoch. Druhé miesto v tejto kategórii získala Klaudia Zvarová zo Základnej školy v Tisovci. Tretie miesto za priestorovú prácu získal Marian Kenický zo Špeciálnej základnej školy v Hnúšti.
V tretej kategórii sa na prvom mieste umiestnil Daniel Pánek zo ZUŠ v Rimavskej Sobote, na druhom mieste sa umiestnil Andreas Engler zo ZUŠ v Rimavskej Sobote. Tretie miesto získala Michaela Janečková zo ZUŠ v Tisovci. V kategórii pre Základné umelecké školy porota udelila ceny za kreativitu žiačkam Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote Veronike Gálikovej, Anne Ondrejcsák a Zuzane Lukáčkovej.
Od 16:00 sa fašiangová chasa predstavila s programom pred Domom kultúry v Rimavskej Sobote s fašiangovým pásmom, piesňami, vinšami a pochovávaním basy. Jedinečná fašiangová nálada priniesla všetkým prítomným úsmev na tvári a veríme, že o rok sa opäť stretneme pri veselých pesničkách, prípoviedkach, po 11-ty krát v Rimavskej Sobote. Ďakujeme všetkým účinkujúcim, súťažiacim, ako aj návštevníkom a tešíme sa na ďalšie stretnutia na našich podujatiach.
Stanislava Zvarová, Mgr. Anetta Cvachová


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a