Touto informáciou zároveň chceme prispieť k upevňovaniu kontaktov medzi našou Revúcou a moravskou Litovlou. Aj preto sme na úvodnú stranu pripojili video z vysielania mestského televízneho INFOKANÁLU, ktorý už niekoľko rokov pracuje v Litovli.
Ako to bolo
Záznam o vzniku a priebehu družby nebol zrejme nikdy vytvorený. Stretávania, spolupráca a kultúrna výmena boli vždy záležitosťou jednotlivých organizácií, ktoré sa jej zúčastnili a sami si ju zabezpečovali.
Popri oficiálnych zástupcoch mesta na čele so starostom (alebo predtým predsedom MNV) sa hneď od začiatku vytvorila spolupráca medzi obomi základnými školami a ich slovenskými náprotivkami. Od začiatku tiež prebiehali zápasy a priateľské stretnutia futbalistov, neskôr tiež volejbalistiek a stolných tenistov, TJ Tatran Litovel a Iskry Revúca. Priatelili sa pionieri, gymnáziá aj učilište, kultúrne organizácie (v Litovli túto funkciu pred vznikom Mestského klubu vykonával Spojený závodný klub ROH Tesla), poľovnícke združenia, šachisti, spevácke a folklórne súbory... Z akcií, ktoré zaznamenali mestské kroniky, sme vybrali pár ukážok ako doklad širokých možností spolupráce.
1974: Zástupcovia mesta Revúca pri oslavách 30. výročia Slovenského národného povstania vyznamenali litovelské školy i niektorých funkcionárov za úspešnú družbu oboch miest.
1980: Sto cvičencov z družobného mesta Revúca sa zúčastnilo našej spartakiády. Oplatili tak návštevu 150 cvičencov z Litovelska na ich obvodnej spartakiáde v Revúcej.
1992: V októbri prebiehla v múzeu výstava Revúca na starých pohľadniciach.
1997: Pri povodniach usporiadala Revúca zbierku pre Litovel. Prispela 20 000 Sk na opravu ZŠ Opletalova.
2006: Mesto Revúca odovzdalo starostovi MVDr. Grézlovi pamätnú plaketu a menovalo ho čestným občanom mesta Revúca.
Družba dnes
Spolupráca medzi jednotlivými organizáciami bola v rôznych obdobiach rôzne intenzívna. Niekedy sa na čas utlmila, aby sa neskôr zase obnovila. Tak je tomu napríklad v prípade ZŠ Jungmannova, ktorá na predchádzajúcu spoluprácu nadviazala pred dvoma rokmi. Prebiehajú výmenné návštevy pedagógov i detí zo ZŠ Hviezdoslavova. ZŠ Víťazná (predtým Opletalova) má od začiatku družbu so ZŠ Komenského a aj tá v súčasnosti prebieha veľmi intenzívne.
Od roku 2010 prebieha spolupráca medzi litovelským seniorklubom a seniormi z Revúcej.
A nepretržitý styk udržujú zástupcovia oboch miest a radníc.
Oslavy
Celoročný plán osláv je zostavený z rôznorodých podujatí.
Úvodnou akciou je ples v Revúcej 14. januára 2017 za účasti predstaviteľov Litovle a Hanácké mozeke, po ktorom 20. januára nasleduje mestský ples v Litovli, zastúpený slovenským folklórnym súborom Šumiačan a oficiálnou delegáciou na čele s revúckou primátorkou MVDr. Evou Cireňovou.
Na ďalšie mesiace je plánovaná napríklad účasť Litovle na Revúckom divadelnom festivale, oslavách výročia založenia Prvého slovenského gymnázia, alebo Dňoch mesta Revúca. Litovelania pozvali slovenských kolegov zase na Litovelské slávnosti alebo Silácku Litovel.
Po celý rok budú v litovelských novinách tlačené články od našich českých kolegov, ktoré Revúcu priblížia krásnym slovenským slovom i obrazom a ktoré budú uverejňovať aj na webe mesta. Od nás na oplátku poputujú príspevky o Litovli do Revúckych listov aj na web www.revuca.sk.
(Zdroj: litovel.eu)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.