O týždeň neskôr (10.02.) sa môžete pripraviť na fašiangový sprievod výrobou masiek v tvorivej dielni, ktorá bude prebiehať v Základnej umeleckej škole v Hnúšti.
"V kalendároch škrtajte, masky chystajte, brušká hladujte..." pozývajú organizátori fašiangového sprievodu v Nižnom Skálniku, do ktorého sa môže v sobotu 11. februára zapojiť každý, kto do obce zavíta. Po sprievode bude v kultúrnom dome nasledovať chasnovačka s občerstvením a hudbou.
Na všetkých milovníkov hudby a tanca čaká aj posledná fašiangová zábava v Hnúšti, ktorá začína v piatok 24. februára o 16:00 hod. sprievodom masiek cez mesto a o 17:00 hod. pokračuje vystúpením sólistov Donského kozáckeho chóru. Najveselšie obdobie roka ukončí zábava pri hudbe, ktorej súčasťou bude odprevadenie basy na 40-dňový odpočinok symbolizujúci veľkonočný pôst.
O deň neskôr (25.02.) vnesú do ulíc Kokavy nad Rimavicou typickú atmosféru tohto slovenského zvykoslovia aj členovia folklórneho súboru Kokavan odetí vo fašiangových maskách.
V rovnaký deň je naplánované aj pochovávanie basy Rózy v Rimavskom Brezove, ktoré bude spojené s prípravou a ochutnávkou zabíjačkových špecialít.
Divadlo, hudba a film
Do Revúcej zavíta bláznivá divadelná komédia Hľadá sa nový manžel. Ak si chcete oddýchnuť a výborne sa zasmiať, príďte v sobotu 18. februára na predstavenie plné originálnych nápadov a gagov.
Pre najmenších drobcov a ich rodičov je určený rozprávkový divadelný muzikál Pat a Mat s kamarátmi. Známe rozprávkové postavičky z večerníčkov ako Pat a Mat, Maťko a Kubko, slimák Maťko a škriatok Klinček, Traja chrobáci či Deduško Večerník môžete naživo stretnúť 19. februára v divadelnej sále Domu kultúry v Rimavskej Sobote.
V Dome kultúry v Revúcej si bude môcť v sobotu 25. februára vypočuť veselé i zádumčivé piesne Donských kozákov, ktorí s balalajkou, bajanom, perkusiami a nezameniteľnými vokálmi vnesú medzi divákov energiu, radosť a emócie.
Mesto Hnúšťa už pravidelne patrí medzi viac ako 200 miest na Slovensku a v Česku, kde sa koná filmový festival Expedičná kamera. Ani tento rok nebude výnimkou a v sobotu 25. februára ponúkne najlepšie cestovateľské filmy uplynulej sezóny Projekt Moffat, Pura Vida, Návrat do Zanskaru a Divočinou Aljašky. Nebudú chýbať ani bonusové filmy ako Ultra Trail Gobi Race, Na jeden nádych, Velká skalní pařba a Cesta do Kazbegi.
Plesy, bály a veselice
Tanečný parket zaplní viacero plesov. V piatok 3. februára sa môžete zabaviť na Plese športovcov v Hnúšti a na druhý deň (04.02.) na Hasičskom plese v Rimavskej Bani alebo na plese v Kokave nad Rimavicou. Sobota 11. februára je vyhradená pre Reprezentačný Hasičský
ples v Rimavskom Brezove a Poľovnícky ples v Hnúšti. Štafetu zábavy preberie v piatok 17. februára Krojovaná fašiangová veselica, ktorá roztancuje Dom kultúry v Revúcej.
V Klenovci sa v sobotu 18. februára koná už tradičný Osvetársky ples a vo Veľkých Teriakovciach Teriakovský bál. Zoznam tanečných zábav dopĺňa aj Fašiangový ples v Sušanoch a Ples rodákov v Utekáči. Oba sa konajú v sobotu 25. februára.
Zimná turistika
Aktívni turisti majú na výber z niekoľkých turistických akcií. V sobotu 11. februára štartuje z Jaroviny Zimný prechod Muránskou planinou s cieľom v Muráni. Je určený pre peších turistov aj lyžiarov rovnako ako Zimný prechod Stolickými vrchmi so zrazom v Revúcej, ktorý sa koná o týždeň neskôr (18.02.). V tento deň sa uskutoční aj Zimný výstup na Tŕstie.
V mene organizátorov vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2017.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-