O týždeň neskôr (10.02.) sa môžete pripraviť na fašiangový sprievod výrobou masiek v tvorivej dielni, ktorá bude prebiehať v Základnej umeleckej škole v Hnúšti.
"V kalendároch škrtajte, masky chystajte, brušká hladujte..." pozývajú organizátori fašiangového sprievodu v Nižnom Skálniku, do ktorého sa môže v sobotu 11. februára zapojiť každý, kto do obce zavíta. Po sprievode bude v kultúrnom dome nasledovať chasnovačka s občerstvením a hudbou.
Na všetkých milovníkov hudby a tanca čaká aj posledná fašiangová zábava v Hnúšti, ktorá začína v piatok 24. februára o 16:00 hod. sprievodom masiek cez mesto a o 17:00 hod. pokračuje vystúpením sólistov Donského kozáckeho chóru. Najveselšie obdobie roka ukončí zábava pri hudbe, ktorej súčasťou bude odprevadenie basy na 40-dňový odpočinok symbolizujúci veľkonočný pôst.
O deň neskôr (25.02.) vnesú do ulíc Kokavy nad Rimavicou typickú atmosféru tohto slovenského zvykoslovia aj členovia folklórneho súboru Kokavan odetí vo fašiangových maskách.
V rovnaký deň je naplánované aj pochovávanie basy Rózy v Rimavskom Brezove, ktoré bude spojené s prípravou a ochutnávkou zabíjačkových špecialít.
Divadlo, hudba a film
Do Revúcej zavíta bláznivá divadelná komédia Hľadá sa nový manžel. Ak si chcete oddýchnuť a výborne sa zasmiať, príďte v sobotu 18. februára na predstavenie plné originálnych nápadov a gagov.
Pre najmenších drobcov a ich rodičov je určený rozprávkový divadelný muzikál Pat a Mat s kamarátmi. Známe rozprávkové postavičky z večerníčkov ako Pat a Mat, Maťko a Kubko, slimák Maťko a škriatok Klinček, Traja chrobáci či Deduško Večerník môžete naživo stretnúť 19. februára v divadelnej sále Domu kultúry v Rimavskej Sobote.
V Dome kultúry v Revúcej si bude môcť v sobotu 25. februára vypočuť veselé i zádumčivé piesne Donských kozákov, ktorí s balalajkou, bajanom, perkusiami a nezameniteľnými vokálmi vnesú medzi divákov energiu, radosť a emócie.
Mesto Hnúšťa už pravidelne patrí medzi viac ako 200 miest na Slovensku a v Česku, kde sa koná filmový festival Expedičná kamera. Ani tento rok nebude výnimkou a v sobotu 25. februára ponúkne najlepšie cestovateľské filmy uplynulej sezóny Projekt Moffat, Pura Vida, Návrat do Zanskaru a Divočinou Aljašky. Nebudú chýbať ani bonusové filmy ako Ultra Trail Gobi Race, Na jeden nádych, Velká skalní pařba a Cesta do Kazbegi.
Plesy, bály a veselice
Tanečný parket zaplní viacero plesov. V piatok 3. februára sa môžete zabaviť na Plese športovcov v Hnúšti a na druhý deň (04.02.) na Hasičskom plese v Rimavskej Bani alebo na plese v Kokave nad Rimavicou. Sobota 11. februára je vyhradená pre Reprezentačný Hasičský 
ples v Rimavskom Brezove a Poľovnícky ples v Hnúšti. Štafetu zábavy preberie v piatok 17. februára Krojovaná fašiangová veselica, ktorá roztancuje Dom kultúry v Revúcej.
V Klenovci sa v sobotu 18. februára koná už tradičný Osvetársky ples a vo Veľkých Teriakovciach Teriakovský bál. Zoznam tanečných zábav dopĺňa aj Fašiangový ples v Sušanoch a Ples rodákov v Utekáči. Oba sa konajú v sobotu 25. februára.
Zimná turistika
Aktívni turisti majú na výber z niekoľkých turistických akcií. V sobotu 11. februára štartuje z Jaroviny Zimný prechod Muránskou planinou s cieľom v Muráni. Je určený pre peších turistov aj lyžiarov rovnako ako Zimný prechod Stolickými vrchmi so zrazom v Revúcej, ktorý sa koná o týždeň neskôr (18.02.). V tento deň sa uskutoční aj Zimný výstup na Tŕstie.
V mene organizátorov vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2017.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.