O týždeň neskôr (10.02.) sa môžete pripraviť na fašiangový sprievod výrobou masiek v tvorivej dielni, ktorá bude prebiehať v Základnej umeleckej škole v Hnúšti.
"V kalendároch škrtajte, masky chystajte, brušká hladujte..." pozývajú organizátori fašiangového sprievodu v Nižnom Skálniku, do ktorého sa môže v sobotu 11. februára zapojiť každý, kto do obce zavíta. Po sprievode bude v kultúrnom dome nasledovať chasnovačka s občerstvením a hudbou.
Na všetkých milovníkov hudby a tanca čaká aj posledná fašiangová zábava v Hnúšti, ktorá začína v piatok 24. februára o 16:00 hod. sprievodom masiek cez mesto a o 17:00 hod. pokračuje vystúpením sólistov Donského kozáckeho chóru. Najveselšie obdobie roka ukončí zábava pri hudbe, ktorej súčasťou bude odprevadenie basy na 40-dňový odpočinok symbolizujúci veľkonočný pôst.
O deň neskôr (25.02.) vnesú do ulíc Kokavy nad Rimavicou typickú atmosféru tohto slovenského zvykoslovia aj členovia folklórneho súboru Kokavan odetí vo fašiangových maskách.
V rovnaký deň je naplánované aj pochovávanie basy Rózy v Rimavskom Brezove, ktoré bude spojené s prípravou a ochutnávkou zabíjačkových špecialít.
Divadlo, hudba a film
Do Revúcej zavíta bláznivá divadelná komédia Hľadá sa nový manžel. Ak si chcete oddýchnuť a výborne sa zasmiať, príďte v sobotu 18. februára na predstavenie plné originálnych nápadov a gagov.
Pre najmenších drobcov a ich rodičov je určený rozprávkový divadelný muzikál Pat a Mat s kamarátmi. Známe rozprávkové postavičky z večerníčkov ako Pat a Mat, Maťko a Kubko, slimák Maťko a škriatok Klinček, Traja chrobáci či Deduško Večerník môžete naživo stretnúť 19. februára v divadelnej sále Domu kultúry v Rimavskej Sobote.
V Dome kultúry v Revúcej si bude môcť v sobotu 25. februára vypočuť veselé i zádumčivé piesne Donských kozákov, ktorí s balalajkou, bajanom, perkusiami a nezameniteľnými vokálmi vnesú medzi divákov energiu, radosť a emócie.
Mesto Hnúšťa už pravidelne patrí medzi viac ako 200 miest na Slovensku a v Česku, kde sa koná filmový festival Expedičná kamera. Ani tento rok nebude výnimkou a v sobotu 25. februára ponúkne najlepšie cestovateľské filmy uplynulej sezóny Projekt Moffat, Pura Vida, Návrat do Zanskaru a Divočinou Aljašky. Nebudú chýbať ani bonusové filmy ako Ultra Trail Gobi Race, Na jeden nádych, Velká skalní pařba a Cesta do Kazbegi.
Plesy, bály a veselice
Tanečný parket zaplní viacero plesov. V piatok 3. februára sa môžete zabaviť na Plese športovcov v Hnúšti a na druhý deň (04.02.) na Hasičskom plese v Rimavskej Bani alebo na plese v Kokave nad Rimavicou. Sobota 11. februára je vyhradená pre Reprezentačný Hasičský
ples v Rimavskom Brezove a Poľovnícky ples v Hnúšti. Štafetu zábavy preberie v piatok 17. februára Krojovaná fašiangová veselica, ktorá roztancuje Dom kultúry v Revúcej.
V Klenovci sa v sobotu 18. februára koná už tradičný Osvetársky ples a vo Veľkých Teriakovciach Teriakovský bál. Zoznam tanečných zábav dopĺňa aj Fašiangový ples v Sušanoch a Ples rodákov v Utekáči. Oba sa konajú v sobotu 25. februára.
Zimná turistika
Aktívni turisti majú na výber z niekoľkých turistických akcií. V sobotu 11. februára štartuje z Jaroviny Zimný prechod Muránskou planinou s cieľom v Muráni. Je určený pre peších turistov aj lyžiarov rovnako ako Zimný prechod Stolickými vrchmi so zrazom v Revúcej, ktorý sa koná o týždeň neskôr (18.02.). V tento deň sa uskutoční aj Zimný výstup na Tŕstie.
V mene organizátorov vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2017.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-