ďalej Mgr. Monika Šeďová riaditeľka UPSVaR Rožňava, Th.Dr. Zuzana Poláková zborová kaplánka, Ladislav Hlatký, Ladislav Janespal klub športovej kynológie Rožňava, Dr. Zuzana Janáčová ( Tarová ) rodáčka.
Prvý deň (sobota) patril kultúrno – zábavnému programu v Dome kultúry. Starosta obce Ĺuboš Lešták slávnostným príhovorom otvoril oslavu. Po ňom nasledovalo odovzdávanie ocenení občanom, ktorí významným spôsobom sa pričinili o rozvoj obce. Starosta odovzdal spolu 12 ocenení. A jednému Čestný občan a trom ocenenie In memoriam.
Následne moderátorka Mgr. K.Birková uviedla prvé kultúrne vystúpenie členov ZPOZu a ich hostí pod názvom „Nech sa láska šíri medzi nami“. Hudobno – slovné pásmo bolo výpoveďou hrdostí na obec a činnosť jej občanov. V pásme významnú úlohu zohrali naše deti, ktoré obecenstvo zvlášť pobavili, potešili.
Milým prekvapením bol koncert Roba Kazíka. Táto ikona populárnej hudby, ako sa hovorí „chytila prítomných za srdce“. Jeho vystúpením sa uzavrela dopoludňajšia časť programu.
V Parku slobody sa pre mašktrníkov podávali tradičné gemerské jedlá v podobe rekenského guláša, gôšovských pirohov a k tomu aj špeciálne držky.
Popoludňajší program otvoril Folklórna skupina (FSk) Genšenky. Ich prezentácia navodila dobrú náladu. Dobrá nálada sa stupňovala a pokračovala dlhodobo osvedčenou a očakávanou tombolou. Ceny boli zaujímavé a na konci bola aj cena útechy. Nechýbalo aj živé prasiatko.
Atmosféra sa totálne uvoľnila vďaka Betliarskym vidlám, známej to hudobnej skupine, ktorá svojim výkonom rozohrala „všetky žilky“ tancuchtivým účastníkom. A že tomu bolo tak, svedčí o tom aj fakt, že sa tancovalo a veselo bavilo „do rána bieleho“.
Nielen dospelí, ale aj najmenší si prišli na svoje. Skákacie atrakcie, balóniky, maľovanie na tvár, „tetovanie“ absolvovali radi temer všetky deti.
Úžasný bol ohňostroj, ktorý rozžiaril, osvietil celú oblohu. Jeho farby, tvary upútali pozornosť široko – ďaleko.
V nedeľu 23. júla bola v dopoludňajších hodinách na púťovom mieste v historickom kostolíku sv. Márie Magdalény pod Tureckou svätá omša. Na obrade sa odhadom zúčastnilo 80 veriacich. Po posvätení liečivého prameňa si prítomní naberali vodu na zotavenie i osvieženie.
Popoludní športovcov i priaznivcov futbalu prilákal futbalový turnaj na miestnom ihrisku. Diváci si tiež prišli na svoj relax. Nechýbalo občerstvenie, rakovnícky guláš, obľúbená tombola.
Oslavy sú za nami. Ostali pekné a príjemné zážitky, spomienky. Žijeme v našej malej, ale milej dedinke a pravdu povediac nemenili by sme. Tu sme doma. Tu sa cítime dobre. Tu sme šťastní.
-sb-
FOTOGALÉRIA Z OSLÁV DNI OBCE RAKOVNICA 2017































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.