vycibrený recept na túto miestnu pochúťku. Veľkej obľube sa teší aj „Záhradkárske tajomstvo pod štopľom“ – súťaž o najlepšiu domácu pálenku, do ktorej sa každoročne prihlási približne 30 súťažiacich so svojimi vzorkami destilátov.
Dobrú zábavu a uvoľnenú atmosféru prinášajú tradičné súťaže, kultúrny program a sprievodné podujatia, ku ktorým patrí aj športový program základnej školy- Ješko a Nočná hasičská súťaž, ktorú organizuje DHZ. Dni mesta Jelšava sú každoročne tiež príležitosťou k pripomenutiu si významných momentov súvisiacich s naším mestom. Preto sa aj tento rok bude časť programu niesť v oficiálnejšom, slávnostnom duchu, a to v piatok 15. júna od 18.00 h v Rímsko-katolíckom kostole sv. Petra a sv. Pavla, kde budú odovzdané ocenenia za aktívnu činnosť v prospech mesta
Jelšava. Nasledovať bude krst knihy „Pánu Bohu za chrbtom“ a piatkový program v kostole zakončíme koncertom dychového orchestra z nášho partnerského mesta Slovenský Komlóš. V roku 2017 nadviazalo Mesto Jelšava užšiu spoluprácu s insitnými maliarmi slovenského pôvodu z Kovačice (Srbsko), ktorých po úspešnej výstave v mestskom múzeu opäť privítame v Jelšave. Pozývame vás na vernisáž ich obrazov, ktorá sa bude konať v sobotu 16. júna o 17.00 h v Mestskom dome kultúry v Jelšave. Trojica umelcov – Jozef Haviar, Ján Žolnaj a Ján Glózik bude zároveň počas dní mesta naživo maľovať obraz, pomyselnú mozaiku spájajúcu život Slovákov z Dolnej zeme s bohatou históriou nášho mesta. Obraz následne venujú Jelšave.
Počas 40 rokov maliarskej tvorby si Ján Glózik (na fotografii) vytvoril jedinečný a rozpoznateľný štýl. Z množstva jeho diel venoval dva reprezentačné obrazy impozantných rozmerov, ktoré znázorňujú príchod Slovákov na Dolnú zem a osídľovanie Kovačice, jubileu jeho rodiska. Po týchto obrazoch nasledovali ďalšie. Dielo grandióznych rozmerov venované oslave 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, za ktoré mu minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák odovzdal striebornú plaketu za tvorivosť a propagáciu slovenského insitného umenia v Srbsku, za rozvoj slovensko-srbských vzťahov v oblasti kultúry a prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí. Koncom roka 2016 predstavitelia Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave oslovili Glózika, aby k 500. výročiu reformácie namaľoval obraz. Po mesiacoch dôkladnej práce bol výsledok hotový - obraz veľkolepých rozmerov, znázorňujúci Dr. Martina Luthera, ktorý 31. októbra 1517 vo Wittenbergu ustanovil 95 téz proti odpustkom. Obrazy kovačických maliarov tiež vlastnia napr. Francois Mitterrand, Juan Carlos, Pele, Allain Delon či Mick Jagger. Je pre nás preto veľkou cťou, že venovaním obrazu, ktorý počas Dní mesta Jelšava namaľujú spolu s Jánom Glózikom aj Jozef Haviar a Ján Žolnaj, sa staneme tretím mestom na Slovensku, ktoré bude zdobiť umelecké dielo týchto majstrov štetca.
Mgr. Tatiana Strelková
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.