vycibrený recept na túto miestnu pochúťku. Veľkej obľube sa teší aj „Záhradkárske tajomstvo pod štopľom“ – súťaž o najlepšiu domácu pálenku, do ktorej sa každoročne prihlási približne 30 súťažiacich so svojimi vzorkami destilátov.
Dobrú zábavu a uvoľnenú atmosféru prinášajú tradičné súťaže, kultúrny program a sprievodné podujatia, ku ktorým patrí aj športový program základnej školy- Ješko a Nočná hasičská súťaž, ktorú organizuje DHZ. Dni mesta Jelšava sú každoročne tiež príležitosťou k pripomenutiu si významných momentov súvisiacich s naším mestom. Preto sa aj tento rok bude časť programu niesť v oficiálnejšom, slávnostnom duchu, a to v piatok 15. júna od 18.00 h v Rímsko-katolíckom kostole sv. Petra a sv. Pavla, kde budú odovzdané ocenenia za aktívnu činnosť v prospech mesta
Jelšava. Nasledovať bude krst knihy „Pánu Bohu za chrbtom“ a piatkový program v kostole zakončíme koncertom dychového orchestra z nášho partnerského mesta Slovenský Komlóš. V roku 2017 nadviazalo Mesto Jelšava užšiu spoluprácu s insitnými maliarmi slovenského pôvodu z Kovačice (Srbsko), ktorých po úspešnej výstave v mestskom múzeu opäť privítame v Jelšave. Pozývame vás na vernisáž ich obrazov, ktorá sa bude konať v sobotu 16. júna o 17.00 h v Mestskom dome kultúry v Jelšave. Trojica umelcov – Jozef Haviar, Ján Žolnaj a Ján Glózik bude zároveň počas dní mesta naživo maľovať obraz, pomyselnú mozaiku spájajúcu život Slovákov z Dolnej zeme s bohatou históriou nášho mesta. Obraz následne venujú Jelšave.
Počas 40 rokov maliarskej tvorby si Ján Glózik (na fotografii) vytvoril jedinečný a rozpoznateľný štýl. Z množstva jeho diel venoval dva reprezentačné obrazy impozantných rozmerov, ktoré znázorňujú príchod Slovákov na Dolnú zem a osídľovanie Kovačice, jubileu jeho rodiska. Po týchto obrazoch nasledovali ďalšie. Dielo grandióznych rozmerov venované oslave 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, za ktoré mu minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák odovzdal striebornú plaketu za tvorivosť a propagáciu slovenského insitného umenia v Srbsku, za rozvoj slovensko-srbských vzťahov v oblasti kultúry a prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí. Koncom roka 2016 predstavitelia Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave oslovili Glózika, aby k 500. výročiu reformácie namaľoval obraz. Po mesiacoch dôkladnej práce bol výsledok hotový - obraz veľkolepých rozmerov, znázorňujúci Dr. Martina Luthera, ktorý 31. októbra 1517 vo Wittenbergu ustanovil 95 téz proti odpustkom. Obrazy kovačických maliarov tiež vlastnia napr. Francois Mitterrand, Juan Carlos, Pele, Allain Delon či Mick Jagger. Je pre nás preto veľkou cťou, že venovaním obrazu, ktorý počas Dní mesta Jelšava namaľujú spolu s Jánom Glózikom aj Jozef Haviar a Ján Žolnaj, sa staneme tretím mestom na Slovensku, ktoré bude zdobiť umelecké dielo týchto majstrov štetca.
Mgr. Tatiana Strelková
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-