Vydať sa na ňu môžete už v sobotu 2. júna 2018. Tento deň bude plný športu a zábavy aj v obci Lehota nad Rimavicou, kde na najmenších okrem iného čakajú kolotoče, rytieri či jazda na koňoch.
O dva týždne na to (16.6.) sa už budú v Rimavskej Sobote vítať blížiace sa prázdniny. Mestskú záhradu zaplnia nafukovacie atrakcie, penová show, megabubliny a cirkusová škola. Tešiť sa môžete aj na divadelné predstavenia, rôzne súťaže a ďalšie prekvapenia. Organizátori nesklamali a ani piaty ročník úspešného podujatia neuzavrie nič iné ako najkrajší ohňostroj.
Deťom bude patriť aj dopoludnie predposlednej soboty v mesiaci (23.6.) v obci Rimavská Baňa. Za názvom „Juniáles - Zabáva sa celá dedina“ sa skrývajú rôzne športovo-zábavné aktivity. Program pre deti a rodičov popoludní doplní priateľský futbalový zápas a vo večerných hodinách tanečná zábava.
Folklór
V úvode mesiaca si okrem najmenších prídu na svoje aj nadšenci ľudovej hudby. V sobotu 2. júna sa v Kokave nad Rimavicou už po dvadsiatyprvýkrát stretnú heligonkári z rôznych kútov Slovenska.
Folklórnym vyvrcholením a podujatím mesiaca budú Gemersko-malohontské folklórne slávnosti - Klenovská Rontouka 2018. Počas dní 22., 23. a 24. júna ovládne Klenovec ľudová hudba, spev, tanec, nebude chýbať ani obľúbený jarmok, ukážky remesiel a kulinárske špeciality. Jubilejný 40. ročník sa bude niesť v duchu ovčiarskej a valaskej kultúry, zbojníctva a legendárneho Jánošíka.
Divadlo a koncerty
V Tisovci ponúknu prvé júnové dni sériu divadelných predstavení a zážitkov. V priebehu troch dní (1.-3.6.) sa v rámci celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky divadla mladých pod názvom FEDIM Tisovec predstaví 13 divadelných súborov z celého Slovenska. Ako hosť pred slávnostným vyhodnotením vystúpi Divadlo Akadémie umení Banská Bystrica s monodrámou Malala. Súčasťou podujatia bude aj výstava Danky Bakšovej - Moja keramika, ktorej vernisáž je naplánovaná na piatok 1. júna.
Po úspešnej aprílovej premiére sa do Mestského domu kultúry v Revúcej opäť vráti komédia Mefisto v podaní ochotníckeho súboru Komedia Rev. Na divadelnej hre v maskách sa môžete zabaviť vo štvrtok 7. júna.
Presne o týždeň (14.6.) odštartuje Sobotský Jazztival, ktorý predstavuje sériu 9 koncertov - exkluzívnych hudobných lahôdok, ktoré si budete môcť vychutnávať postupne počas celého leta. Ako prvá na nádvorí Čierneho orla vystúpi americká speváčka Audrey Martells s hudobným sprievodom Walter Fischbacher Trio. Druhý z koncertov na seba nenechá dlho čakať, uskutoční sa v poslednú júnovú sobotu (30.6.). Môžete sa tešiť na svojskú slovenskú pesničkárku Katarziu a pesničky z jej albumu Agnostika.
Ešte pred tým však Rimavskú Sobotu navštívia herci Radošinského naivného divadla s inscenáciou Besame mucho. Ak si absurdnú komédiu Stanislava Štepku o tom, čo sa skrýva v kufri (a v nás), nechcete nechať ujsť, do kalendára si poznačte piatok 22. júna.
Na druhý deň (23.6.) už v okresnom meste vystúpi jedna z najúspešnejších maďarských rockových skupín - Omega.
Dni miest
Núdza nebude ani o mestské oslavy. Od piatku 1. do nedele 3. júna budú prebiehať Dni mesta Hnúšťa. Prvý deň slávností ponúkne tvorivé dielne, ukážky policajnej a hasičskej techniky, vystúpenia speváckych skupín, folklórnych súborov a dychovej hudby. Vyvrcholením bude Piano show Jozefa Hollého v Dome 
kultúry. Sobotný program začne jarmokom, na deti bude čakať rozprávkové mestečko Hnúšťankovo, na amfiteátri vystúpi Laci Strike a Street Dance Academy, Folklórna skupina z Poľskej Vsi a kapely Senzus, Polemic a Hrdza. V nedeľu nebude chýbať ani tradičná jazda parným vláčikom, tentokrát s cieľom na Salaši Zbojská.
Atmosféra osláv sa v piatok 15. júna presunie do mesta Revúca, kde potrvá až do nedele. Predstaví sa miestny folklór a detviansky ľudový temperament prinesie Folklórny súbor Podpoľanec, ďalej vystúpia rôzne hudobné skupiny napr. Vidiek, Zoči Voči, Metalena. Zo sprievodného programu vyberáme vernisáž výstavy revúckych výtvarníkov - Revúcky salón, ktorá sa uskutoční už v stredu 13. júna. Ak to nestíhate, nezúfajte, výstava bude prístupná až do 31. júla. V sobotu 16. júna sa tu chystá aj pozývačka na Klenovskú Rontouku pod názvom Roztancované ulice.
Šport a turistika
Klub slovenských turistov Hnúšťa pozýva v sobotu 2. júna „na najdlhšiu hradnú cestu na Slovensku.“ Dĺžka trasy “Niekde medzi Muráňom a Fiľakovom“, je cca 26 km a je stredne náročná. Zraz je naplánovaný o 6:05 hod. na železničnej stanici v Hnúšti.
Obľúbené automobilové preteky do vrchu známe ako Oždianske serpentíny, sa po minuloročnom septembrovom dátume vracajú k zaužívanému júnu. Ak patríte k milovníkom rýchlych áut, počas víkendu 9. a 10. júna v Ožďanoch nesmiete chýbať.
Ďalšia sobota v mesiaci (16.6.) bude patriť dobrovoľným hasičom. Cez deň budú súťažiť na Memoriáli Jána Kováča v Ožďanoch a v noci zabojujú o pohár starostu obce Rimavské Brezovo.
I n é
V sobotu 9. júna sa na Muránskom hrade môžete vrátiť v čase. O pohľad do minulosti a nezabudnuteľný zážitok sa na hradných hrách postará Skupina historického šermu Berezun. Zaujímavé bude aj vystúpenie Sokoliarov SOŠ lesníckej Banská Štiavnica a sprievodné environmentálne hry pre deti.
Z iného súdka bude program nasledujúcej soboty (16.6.) v Lesíku pri Rimavských Zalužanoch. Poľovnícke združenie Kraskovo tu organizuje Poľovnícky deň, v rámci ktorého sa uskutoční Svätohubertská svätá omša a súťaž vo varení poľovníckeho guľášu. K dobrej nálade zahrá ľudová hudba a heligonkári.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2018.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).