Vydať sa na ňu môžete už v sobotu 2. júna 2018. Tento deň bude plný športu a zábavy aj v obci Lehota nad Rimavicou, kde na najmenších okrem iného čakajú kolotoče, rytieri či jazda na koňoch.
O dva týždne na to (16.6.) sa už budú v Rimavskej Sobote vítať blížiace sa prázdniny. Mestskú záhradu zaplnia nafukovacie atrakcie, penová show, megabubliny a cirkusová škola. Tešiť sa môžete aj na divadelné predstavenia, rôzne súťaže a ďalšie prekvapenia. Organizátori nesklamali a ani piaty ročník úspešného podujatia neuzavrie nič iné ako najkrajší ohňostroj.
Deťom bude patriť aj dopoludnie predposlednej soboty v mesiaci (23.6.) v obci Rimavská Baňa. Za názvom „Juniáles - Zabáva sa celá dedina“ sa skrývajú rôzne športovo-zábavné aktivity. Program pre deti a rodičov popoludní doplní priateľský futbalový zápas a vo večerných hodinách tanečná zábava.
Folklór
V úvode mesiaca si okrem najmenších prídu na svoje aj nadšenci ľudovej hudby. V sobotu 2. júna sa v Kokave nad Rimavicou už po dvadsiatyprvýkrát stretnú heligonkári z rôznych kútov Slovenska.
Folklórnym vyvrcholením a podujatím mesiaca budú Gemersko-malohontské folklórne slávnosti - Klenovská Rontouka 2018. Počas dní 22., 23. a 24. júna ovládne Klenovec ľudová hudba, spev, tanec, nebude chýbať ani obľúbený jarmok, ukážky remesiel a kulinárske špeciality. Jubilejný 40. ročník sa bude niesť v duchu ovčiarskej a valaskej kultúry, zbojníctva a legendárneho Jánošíka.
Divadlo a koncerty
V Tisovci ponúknu prvé júnové dni sériu divadelných predstavení a zážitkov. V priebehu troch dní (1.-3.6.) sa v rámci celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky divadla mladých pod názvom FEDIM Tisovec predstaví 13 divadelných súborov z celého Slovenska. Ako hosť pred slávnostným vyhodnotením vystúpi Divadlo Akadémie umení Banská Bystrica s monodrámou Malala. Súčasťou podujatia bude aj výstava Danky Bakšovej - Moja keramika, ktorej vernisáž je naplánovaná na piatok 1. júna.
Po úspešnej aprílovej premiére sa do Mestského domu kultúry v Revúcej opäť vráti komédia Mefisto v podaní ochotníckeho súboru Komedia Rev. Na divadelnej hre v maskách sa môžete zabaviť vo štvrtok 7. júna.
Presne o týždeň (14.6.) odštartuje Sobotský Jazztival, ktorý predstavuje sériu 9 koncertov - exkluzívnych hudobných lahôdok, ktoré si budete môcť vychutnávať postupne počas celého leta. Ako prvá na nádvorí Čierneho orla vystúpi americká speváčka Audrey Martells s hudobným sprievodom Walter Fischbacher Trio. Druhý z koncertov na seba nenechá dlho čakať, uskutoční sa v poslednú júnovú sobotu (30.6.). Môžete sa tešiť na svojskú slovenskú pesničkárku Katarziu a pesničky z jej albumu Agnostika.
Ešte pred tým však Rimavskú Sobotu navštívia herci Radošinského naivného divadla s inscenáciou Besame mucho. Ak si absurdnú komédiu Stanislava Štepku o tom, čo sa skrýva v kufri (a v nás), nechcete nechať ujsť, do kalendára si poznačte piatok 22. júna.
Na druhý deň (23.6.) už v okresnom meste vystúpi jedna z najúspešnejších maďarských rockových skupín - Omega.
Dni miest
Núdza nebude ani o mestské oslavy. Od piatku 1. do nedele 3. júna budú prebiehať Dni mesta Hnúšťa. Prvý deň slávností ponúkne tvorivé dielne, ukážky policajnej a hasičskej techniky, vystúpenia speváckych skupín, folklórnych súborov a dychovej hudby. Vyvrcholením bude Piano show Jozefa Hollého v Dome
kultúry. Sobotný program začne jarmokom, na deti bude čakať rozprávkové mestečko Hnúšťankovo, na amfiteátri vystúpi Laci Strike a Street Dance Academy, Folklórna skupina z Poľskej Vsi a kapely Senzus, Polemic a Hrdza. V nedeľu nebude chýbať ani tradičná jazda parným vláčikom, tentokrát s cieľom na Salaši Zbojská.
Atmosféra osláv sa v piatok 15. júna presunie do mesta Revúca, kde potrvá až do nedele. Predstaví sa miestny folklór a detviansky ľudový temperament prinesie Folklórny súbor Podpoľanec, ďalej vystúpia rôzne hudobné skupiny napr. Vidiek, Zoči Voči, Metalena. Zo sprievodného programu vyberáme vernisáž výstavy revúckych výtvarníkov - Revúcky salón, ktorá sa uskutoční už v stredu 13. júna. Ak to nestíhate, nezúfajte, výstava bude prístupná až do 31. júla. V sobotu 16. júna sa tu chystá aj pozývačka na Klenovskú Rontouku pod názvom Roztancované ulice.
Šport a turistika
Klub slovenských turistov Hnúšťa pozýva v sobotu 2. júna „na najdlhšiu hradnú cestu na Slovensku.“ Dĺžka trasy “Niekde medzi Muráňom a Fiľakovom“, je cca 26 km a je stredne náročná. Zraz je naplánovaný o 6:05 hod. na železničnej stanici v Hnúšti.
Obľúbené automobilové preteky do vrchu známe ako Oždianske serpentíny, sa po minuloročnom septembrovom dátume vracajú k zaužívanému júnu. Ak patríte k milovníkom rýchlych áut, počas víkendu 9. a 10. júna v Ožďanoch nesmiete chýbať.
Ďalšia sobota v mesiaci (16.6.) bude patriť dobrovoľným hasičom. Cez deň budú súťažiť na Memoriáli Jána Kováča v Ožďanoch a v noci zabojujú o pohár starostu obce Rimavské Brezovo.
I n é
V sobotu 9. júna sa na Muránskom hrade môžete vrátiť v čase. O pohľad do minulosti a nezabudnuteľný zážitok sa na hradných hrách postará Skupina historického šermu Berezun. Zaujímavé bude aj vystúpenie Sokoliarov SOŠ lesníckej Banská Štiavnica a sprievodné environmentálne hry pre deti.
Z iného súdka bude program nasledujúcej soboty (16.6.) v Lesíku pri Rimavských Zalužanoch. Poľovnícke združenie Kraskovo tu organizuje Poľovnícky deň, v rámci ktorého sa uskutoční Svätohubertská svätá omša a súťaž vo varení poľovníckeho guľášu. K dobrej nálade zahrá ľudová hudba a heligonkári.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2018.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-