Gabriela Görgeyová a Barbora Krajčiová z Rožňavy, Roland Neupauer z Krásnohorského Podhradia, Mezei Zsuzsa z Miškovca a Suhaj Zoltán zo Szerencsu.
Výstavu je možné navštíviť do 30. októbra 2019.
R. Šimko
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave dňa 12. septembra 2019 otvorilo výstavu Mlyn Baska Malom 2019 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy
Diela vystavovalo celkom 13 výtvarných umelcov nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska, Poľska a Rumunska, a tí spolu vytvorili rôznymi technikami maľby, koláže a kombinovaných techník viac ako 50 diel. Z nich sa 36 diel nachádza na aktuálnej výstave, ktorá bola už tradične otvorená práve počas Dní mesta Rožňava. Na slávnostnej vernisáži boli zároveň prítomní aj zástupcovia samospráv partnerských miest Rožňavy (Szerencs, Cieszyn) ako aj samotní umelci:
Gabriela Görgeyová a Barbora Krajčiová z Rožňavy, Roland Neupauer z Krásnohorského Podhradia, Mezei Zsuzsa z Miškovca a Suhaj Zoltán zo Szerencsu.
Výstavu je možné navštíviť do 30. októbra 2019.
R. Šimko
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-