Chrániť si naše lokálne a tradičné remeslá, ktoré obdivuje celý svet, má zmysel. S ambíciou zachovávať a rozvíjať tradičné remeslá sme zakladali aj RINK, ktorý sa postupne stáva unikátnym vzdelávacím centrom pre ľudových remeselníkov. Výstava DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020 prináša obyvateľom nášho kraja vzácnu prehliadku ľudovoumeleckých výrobkov z nášho územia,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Celokrajská výstava remeselných produktov a ľudovo-umeleckých výrobkov DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020 sa uskutočňuje prvý raz v spolupráci s ďalším župným zariadením, Východoslovenským múzeom, v exkluzívnych priestoroch Domu remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach. Slávnostné otvorenie sa uskutoční 2. 10. 2020 o 17:00 hodine. Výstava potrvá do 30. októbra 2020.
„Touto výstavou sme sa rozhodli založiť tradíciu verejnej prezentácie unikátnych remeselných produktov a ľudovo-umeleckých výrobkov z územia Košického kraja, v ktorých sa odzrkadlia naše regionálne tradície, um a zručnosť starých majstrov a v neposlednom rade kvalitné spracovanie a prevedenie výrobkov,“ uviedla riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná.
Ako ďalej doplnila manažérka pre Remeselnícky inkubátor Renata Palme: „Veľmi nás teší, s akým nadšením remeselníci zareagovali na pripravovanú výstavu a prepožičali nám svoje výrobky. Ďakujeme im za prejavenú dôveru a veríme, že aj táto forma prezentácie ich tvorby bude mať úspech u širokej verejnosti. Návštevníci výstavy sa môžu tešiť na keramiku, paličkovanú čipku, kraslice, ručne tkané predmety, výrobky z kože, dreva, kovu, šúpolia, prútia, vlny, šperky a predstavené budú aj produkty z ovocia.“
Remeselnícky inkubátor odštartoval svoju činnosť v apríli 2019 pod gesciou Košického samosprávneho kraja (KSK). Sídli v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave a spravuje ho Gemerské osvetové stredisko, ktoré je kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja.
Anežka Kleinová
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a