GMM sa pokúsi jeho bohatstvo v podobe toho najzaujímavejšieho sprostredkovať aj svojim návštevníkom v čase od 5.4. 2012 do 30.4.2012.
Archívne dokumenty nezachytávajú život v celej jeho bohatosti, ale upozorňujú na mnohé významné momenty zo života človeka, histórie mesta alebo regiónu, a to i v kontexte omnoho širších dejinných súvislostí. Archívne dokumenty zároveň nie sú anonymné ako mnohé trojrozmerné zbierkové predmety. Na mnohých je zaznamenané meno konkrétneho človeka, alebo presné miesto a čas. Podobne ako sa mení doba, menia sa s ňou aj podoby dokumentov a najrozličnejšieho listinného materiálu. Niektoré zmenili len vizuálne podoby, menili sa na nich napríklad symboly (štátne, mestské, obecné alebo organizácií), alebo úradný jazyk. To je prípad množstva úradných dokumentov, počínajúc tými z produkcie mestského magistrátu v Rimavskej Sobote z obdobia monarchie až po nariadenia alebo osvedčenia zo 60. rokov 20. storočia. Je to tiež prípad vysvedčení a legitimácií (často zaniknutých spolkov a organizácií) naprieč 20. storočím. Mnohé sa z každodenného života vytratili a pri hektickosti našich životov a záplave stále nových a nových podnetov sme si ich stratu skoro ani nevšimli. Stratili sa celkom prirodzene. Vytlačené boli napríklad modernými komunikačnými technológiami. Takto sa v roku 2006 vytratili telegramy (Telegram z roku 1958). Zo zmenou spoločenského zriadenia je spojený zánik celého radu legitimácií a preukazov (Komunistická strana Slovenska, Zväz Československo-sovietskeho priateľstva, Československá spoločnosť pre šírenie politických a vedeckých poznatkov,...). Pri niektorých druhoch dokumentov došlo k zaujímavým zmenám formátu. Zmenšovali napríklad podoby cestovných pasov a čiastočne i diplomov o vzdelaní. Iné materiály sa objavujú len na určitý čas v ťaživých sociálnych situáciách, ako prídelové lístky (na chlieb z roku 1936 alebo na mydlo a mydlové výrobky z roku 1949). Ďalšie odkazujú na minulosť, ktorá sa vytratila, napríklad na kedysi veľmi silné odvetvie potravinárskeho priemyslu v Gemeri-Malohonte (Osvedčenie o zápise ochrannej známky – Pivo Gemer z 27. mája 1970, Úradu pre patenty a vynálezy v Prahe, ČSSR). V archíve múzea je tiež zaujímavý súbor dokumentov spojených s osobou Štefana Réthyho, niekoľko desaťročí vrcholného funkcionára KSČ a KSS (diplom: Pamätná medaila k 20. výročiu oslobodenia ČSSR. Medaila bola udelená prezidentom republiky Antonínom Novotným a množstvo ďalších zaujímavých dokumentov).
Každá doba má svoje špecifické vizuálne podoby dokumentov. V archíve múzea sú popri dokumentoch naviazaných na jeho 130. ročnú existenciu zastúpené najrozličnejšie podoby účtov, poštového materiálu, zápisníc, vysvedčení, úradných a súkromných listov, ale i kroniky, plagáty (od predvolebných až po informácie o kultúrnych podujatiach), letáky, ... To všetko je bežnou súčasťou nášho života i dnes a takou boli tiež v minulosti, hoci vždy mali svoje dobové podoby, ktoré stoja za pripomenutie.
Ján Aláč
{jcomments on}
utorok, 27 marec 2012 18:02
Drobnosti z archívu Gemersko-malohontského múzea Doporučený
Napísal(a) Ján Aláč
Výstavná činnosť akéhokoľvek múzea sa spája predovšetkým s prezentáciou trojrozmerných artefaktov, umeleckých diel a prírodnín najrozličnejšej povahy. Dokumenty ako listiny, fotografie, potvrdenia, účty, legitimácie, úradné doklady alebo rukopisy najrozličnejšieho druhu sú zväčša súčasťou rôznych zbierkových fondov. Nie až tak často má múzeum šťastie na vlastný archív dokumentov, ktoré by presahovali horizont niekoľko posledných rokov a postihovali by omnoho viac tém, než len problematiku existencie múzea. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote takýto archív má a výstavou Drobnosti z archívu
Zverejnené v
Výstavy
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.