Vernisážou sprístupnili 27. januára 2015 popoludní v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote výstavu prác známeho fotografa a cestovateľa z Košíc Ing. Alexandra Jirouška. Vystavené fotografie zachytávajú podoby Rimavsko-sobotského okresu, ktoré autor vyhotovil v minulosti, sa objavujú pod názvom Gemerská Nostalgia. Fotograf Ing. Alexander Jiroušek sa narodil 24. novembra 1934 v Spišskej Novej Vsi. Počas druhej svetovej vojny navštevoval Základnú školu vo východočeskom meste Brandýs nad Orlicí. Po skončení vojny sa vrátil s rodinou – už bez otca, ktorý padol štyri dni pred jej skončením – späť do Spišskej Novej Vsi, kde v roku 1953 ukončil štúdium na gymnáziu. Študoval na Vysokej škole technickej v Košiciach – Strojníckej fakulte, kde v roku 1959 získal titul strojárskeho inžiniera. Určitý čas pracoval aj vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach ako vedúci propagácie. Od polovice 70. rokov 20. storočia sa venuje výlučne fotografickej tvorbe, ako fotograf samouk. Začínal s malým fotoaparátom nemeckej značky SIDA. Bol to Po roku 1990 založil vlastnú vydavateľskú a fotografickú agentúru a v tejto činnosti pokračuje aj v súčasnosti. S fotoaparátom precestoval nielen Slovensko, ale aj viaceré krajiny sveta – Rusko, najmä horstvo Kaukazu, Španielsko, Japonsko, Grécko, Nemecko, Švajčiarsko, Holandsko, Maďarsko, Poľsko, štáty bývalej Juhoslávie, Írsko, USA (Minnesota, Arizona), Juhoafrickú republiku… Ich výsledkom je bohatý fotografický archív, sústavne využívaný pri publikačnej i výstavnej tvorbe. Od roku 1975 usporiadal vyše 170 samostatných výstav a zúčastnil sa mnohých kolektívnych fotografických výstav doma i v zahraničí.
Svojou tvorbou sa podieľal na vydaní viac ako 200 publikácií reportážneho, krajinárskeho, historického a vlastivedného charakteru. Jeho fotografie sú súčasťou viacerých publikácií, objavujú sa na pohľadniciach, kalendároch a ďalších tlačovinách. Z publikácií sú to napríklad: Okres Lučenec vo fotografii (1983), Okres Rimavská Sobota (1986), Rimavskou dolinou (druhé vydanie1991), Kraj pod Tatrami v 333 fotografiách (1994), Košice na prelome tisícročí (1998), s Jánom Marcinkom vydali knihu Slovenské rady, vyznamenania, čestné odznaky (2002), s Ivanom Chalupeckým, Michalom Krajnákom a Máriou Novotnou publikáciu Spišský hrad (2003), Slovakia (2007), Slovensko (2010), s Milanom Kolcunom vydali knihu Potulky mestom Košice (2011), Bardejov (2012), s Editou Kušnierovou - Rožňava a okolie (2012), s Milanom Dudášom vydali publikáciu Drevené kostoly, chrámy, zvonice na Slovensku (2013), Košický kraj (2013) a mnohé ďalšie.
O jeho aktivitách v oblasti fotografie svedčia viaceré výstavy. Fotografie pre jednu z nich, o okrese Rimavská Sobota, vznikli v polovici 80. rokov 20. storočia. Časť z nich bola použitá v publikácii vydanej v roku 1986, pod názvom Okres Rimavská Sobota vo farebnej fotografii. V podobe výstavy boli niektoré Jirouškove fotografie verejnosti predstavené v roku 1987 v Mestskom kultúrnom stredisku v Rimavskej Sobote a následne v roku 1988 i vo vtedajšom Gemerskom múzeu, pod rovnomenným názvom Okres Rimavská Sobota vo farebnej fotografii. Repríza tejto výstavy sa uskutočnila aj v partnerskom meste okresu Rimavská Sobota v meste Bátonyternye v Maďarsku. Jeho výstavná činnosť sa zintenzívnila najmä od roku 2004. Kolekcie pod názvom Od Tatier k Dunaju boli okrem Slovenska prezentované v Lisabone, Madride, Bruseli, Ríme, Budapešti, Viedni, Grazi, Krakove, Waršave, Miskolci, Sárospataku, Forli, La Valette, Corku, Galvay, Dubline, Montreale, Washingtone a ďalších mestách USA, ako aj v Juhoafrickej republike – v Kapskom Meste a Pretorii. V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote okrem vyššie spomenutej výstavy predstavil v roku 2007 cyklus fotografií, pod názvom Od Tatier k Dunaju.
Dosiaľ najväčším ocenením publikačnej tvorby autora je udelenie Európskej ceny za rok 1994, ktorú mu udelila Európska federácia turistickej literatúry so sídlom v Ríme za obrazovú publikáciu Kraj pod Tatrami. Za dlhoročnú fotografickú tvorbu mu v roku 2004 udelili Cenu mesta Košice, v roku 2005 Cenu fair play Slovenského olympijského výboru, za dlhoročnú propagáciu Slovenska a fotografovanie Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, ktorý svojim objektívom zachytáva nepretržite od roku 1967. V roku 2009 mu udelili Cenu predsedu Košického samosprávneho kraja a najvyššie ocenenia Národného osvetového centra v Bratislave – Medailu Daniela Gabriela Licharda.
Vystavené fotografie zachytávajú dobové podoby vtedajšieho okresu Rimavská Sobota a samotného okresného mesta. Po viac ako tridsiatich rokoch ožijú časy minulé, odhalia čo pretrvalo a čo zaniklo. Z tohto pohľadu majú vysokú dokumentačnú hodnotu. Zachytávajú reálie, z ktorých mnohé sú už dávno stratené, iné sú len letmým odleskom v spomienkach pamätníkov, ktoré môžu byť práve takýmito fotografiami oživené či pripomenuté. Poskytujú svedectvo o niekdajšej priemyselno-poľnohospodárskej tradícii regiónu, o čarovnej a krásnej krajine, a tiež o ľuďoch a spoločnosti danej doby. Pre pamätníkov sú tieto fotografie pripomenutím zažitých reálií. Pre tých, čo sú vekom mladší a nezažili ich, ide o sprostredkovanie niekdajších podôb, ktoré svojou inakosťou môžu byť mimoriadne príťažlivé.
Tlačovú správu pripravili: PhDr. Oľga Bodorová (riaditeľka GMM)
a RNDr. Ján Aláč (dokumentátor GMM)
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).