pravdepodobne vyrobeným v Rožňave a ukážke výrobkov ďalšej gemerskej manufaktúry na výrobu kameniny, založenej v roku 1823 v Muráni.
Rožňavská kameninová manufaktúra, po manufaktúre na spracovanie kože založenej v roku 1782, v poradí druhá v Rožňave, bola založená v roku 1810. Manufaktúru založil Ján Hoffmann, rodák z Budína, v objekte na vtedajšej Čučmianskej, dnes Hrnčiarskej ulici. Do roku 1845 bola v rodine svojho zakladateľa, potom ju spravovala akciová spoločnosť. Vo vedení podniku sa vystriedali Štefan Mattyassovsky, Imrich Szontágh, Alexander Dubrovszky, Jakub Weinstein a Fabián Groszmann.
Najväčší rozkvet dosiahla manufaktúra pod vedením Imricha Szontágha. Jej najvýznamnejšie obdobie spadá do rokov 1851 – 1854. Podľa údajov košickej obchodnej komory prestala vyrábať v roku 1905. 



Rožňavská kameninová manufaktúra opierala svoju výrobu o suroviny z neďalekého okolia. Sortiment jej výrobkov bol pomerne bohatý, ich originalitu zabezpečovala slepá značka, známe sú štyri. V najväčšej miere, mimo regionálnych trhov, sa rožňavské výrobky predávali v Budapešti a Debrecíne. Najväčší záujem bol o taniere rôzneho druhu. Na zdobenie sa najčastejšie používali farby modrá, červená, zelená a hnedá. Svoju výrobu manufaktúra orientovala na meštianske domácnosti, neskôr, v snahe udržať sa na trhu čo najdlhšie, začala vychádzať v ústrety vidieckemu vkusu.
Na výstave sú prezentované zbierky Baníckeho múzea v Rožňave, Východoslovenského múzea v Košiciach, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a predmety zo súkromných zbierok.
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave bude výstava sprístupnená do 23. októbra 2015.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
autorka výstavy


























V rámci Dní mesta Rožňava a Dní európskeho kultúrneho dedičstva sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave vo štvrtok 17. septembra 2015 slávnostne otvorila výstava s názvom Poézia kameniny. Výstavu otvoril Mgr. Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Autorka výstavy, Sylvia Holečková, v svojom príhovore oboznámila prítomných s históriou kameninovej manufaktúry v Rožňave i so samotnou výstavou. K spestreniu vernisáže prispeli pán Ferenc Ambruš s krátkou poviedkou o zakladateľovi manufaktúry Jánovi Hoffmannovi a žiaci Základnej umeleckej školy v Rožňave s kultúrnym programom.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a