storočia z oblasti Rimavskej kotliny. Je ušitá z dvoch šírok plátna v strede spojených paličkovanou čipkou. Paličkovaná čipka zdobí aj spodný okraj plachty. Vzácnosťou je tiež výšivka v spodnej časti, tzv. žilinský výrez, zhotovená technikou prelamovania, kedy ornament vzniká narušením podkladu – stiahnutím, alebo vytiahnutím nití a ich upevnením rôznymi stehmi. Na našom území sa táto výšivkárska technika udomácnila v priebehu 15. storočia, za vlády Mateja Korvína, pod vplyvom renesancie. V 17. – 18. storočí prenikol daný spôsob zdobenia textílií i do ľudového prostredia, ktoré si ho prispôsobilo svojmu vkusu a potrebám. Jedným z najvýznamnejších centier zhotovovania prelamovanej výšivky bola Žilina, no prostredníctvom podomového obchodu sa vložky do plachiet so žilinským výrezom rozširovali i do ostatných oblastí Slovenska. Ich výskyt bol typický aj pre Gemer – Malohont, kde tiež tvorili súčasť ľudového odevu a textilu.
Mgr. Ľudmila Pulišová
{gallery}kultura/muzeum/kutna{/gallery}
{jcomments on}
streda, 29 september 2010 20:42
Mladé mamičky v súčasnosti istotne nevedia, čo je to kútna plachta, alebo sa mýlim? Doporučený
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V etnologickom fonde Gemersko - malohontského múzea v Rimavskej Sobote patria kútne plachty k najstarším obradovým textíliám. Sú to tkaniny z domácky tkaného plátna, ktoré sa vešali v izbe okolo postele rodičky, aby ju oddelili od ostatného priestoru. Malo to význam nielen praktický (kedysi všetci bývali v jednej izbe), ale aj magický - podľa poverových predstáv bola žena v čase šestonedelia považovaná za nečistú, mohla ohroziť okolie, no zároveň sama bola vystavená vplyvu rôznych škodlivých síl. Na ochranu pred nimi slúžila výšivka červenej farby, no i motív kohútov, ktorí mali rovnako profylaktickú funkciu.
Najstaršia kútna plachta v zbierkach múzea pochádza zo začiatku 19.
Zverejnené v
Výstavy



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a