– Ján Valentík, sťaby moderátor a požiadal o úvodné slovo starostku usporiadateľskej obce Želmíru Gonosovú. Po jej príhovore pán Valentík privítal zástupcov poľovníckych združení, ktoré spadajú pod poľovnícke združenie „Gerlach“, starostov blízkych obcí, zástupcov okresných, krajských inštitúcií..., medzi inými aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Babiča a Leu Greškovú.
V krátkom kultúrnom programe vystúpila mládež Rožňavského Bystrého, chlapci v sprievode harmoniky s poľovníckou pesničkou a dievčatá zarecitovali báseň, tiež s poľovníckou tematikou. Záver kultúrneho programu sa niesol s piesňou „Vyleteli jarabice z doliny...“, potom nasledoval príhovor zástupcu družobného maďarského poľovníckeho združenia. Na záver oficiálnej časti sme sa dozvedeli o úspechoch a činnosti poľovných združení obsiahnutých v pripravenom katalógu.
Nasledovalo pozvanie do výstavných priestorov kultúrneho domu. Mali sme možnosť zhliadnuť už spomínané trofeje – jelenie, muflonie, danielie. Okrem toho bolo na chovateľskej výstave množstvo parožia srnčej zveri a taktiež aj diviačich trofejí. Veľmi milým prekvapením bolo to, že niektoré zvieratá boli vypreparované aj v životnej veľkosti. Po prehliadke, pri východe z dverí kultúrneho domu nám udrela do nosa vôňa dobrého gulášu, o ktorý sa postarali poľovníci z Rakovnice a Rudnej. Guláš bol naozaj výborný. Ďakujeme všetkým, nielen poľovníkom, ale aj nepoľovníkom za prípravu a zorganizovanie tohto krásneho podujatia. Výstava je sprístupnená do 19. marca 2013 do 17-ej hodiny. LOVU ZDAR!!!
Ing. Milan Kupčo
{jcomments on}


























Poľovnícke združenie Gerlach z Rožňavského Bystrého a Slovenská poľovnícka komora – obvodná poľovnícka komora Rožňava zorganizovali 44. prehliadku ulovenej trofejovej zveri za rok 2012 v kultúrnom dome v Rožňavskom Bystrom. Za účasti nielen poľovníkov, priateľov lesnej zveri, ale aj tzv. obyčajných smrteľníkov sme sa v nedeľu 17. marca 2013 stretli pred kultúrnym domom v Rožňavskom Bystrom. Po úvodnom halali lesného rohu sa ujal slova starosta obce Rejdová
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a