Rusnákovi – predsedovi Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Rožňave, ktorí vo svojich príhovoroch pripomenuli význam ovčiarstva na Slovensku. Tak, ako potom spomenul aj pán Gerža, ovca bola domácim zvieraťom už 3000 rokov pred Kristom, teda prv ako pes – priateľ človeka. Okrem toho sú nám všetkým známe slová nielen v porekadlách, prísloviach a piesňach – ovečka „trojaký úžitok“: vlna (plátno, odev), mäso (poživeň) a mlieko (syr, bryndza, žinčica).
Následne návštevníkom riaditeľka GOS v Rožňave Helena Novotná predstavila grófa Tašiho – jazvečíka – potomka to grófskeho jazvečíka rodu Andrássyovcov a predstavila projekt Tašíkovo, zastrešený VÚC Košice, zameraný na poznávanie regiónov Gemera a Abova. K prítomným sa prihovoril aj starosta obce Brzotín pán Gášpár. Program na tribúne gradoval vystúpením súborov Haviarik Rožňava, mužskou speváckou skupinou FS Dubina, DFS Borostyán z Drnavy, rómskymi tancami v podaní žiačok ZŠ Brzotín, FS Gočovan z Gočova, FS Dubina z Rožňavy, FS Búzavirág, FS Borostyán, ktorí prítomných návštevníkov obveseľovali počas celého dňa.
Po celý čas prebiehala súťaž vo varení bryndzových halušiek. Súťažili družstvá z reštaurácie Biely kôň, Gočova, združenia Krasturist a Gočaltova. Nakoľko sme odišli skôr, výsledky súťaže nepoznáme.
V celom areáli spoločnosti Gemgal sa nachádzalo množstvo stánkov s remeselníckymi výrobkami – hrnčiarstvo, tkané koberce, včelí med, hračky z dreva, paličkovaná čipka, maľované obrazy a pod. Taktiež sme navštívili stánok dôchodcov a Čemadoku z Brzotína, ktorí ponúkali vynikajúce domáce koláče, Hrhovčania ponúkali sušené ovocie a taktiež sme zaregistrovali aj firmu PURINA z Jesenského, ktorá ponúkala kŕmne zmesi. Neodmysliteľnou súčasťou bola aj prezentácia poľnohospodárskej techniky od firmy CLAAS, ktorá funguje už od roku 1913.
Ale hlavne čo nás na Ovčiarsky deň lákalo, bola prezentácia Gemerských salašníkov – výroba ovčieho syra a výrobkov z neho. Predstavili sa Poľnohospodárske družstvo Vlachovo, PD Gemerská Poloma, PD Silica, PD Markušovce a pán Zagiba z Pače, ktorí ponúkali svoje výrobky nielen na ochutnávku, ale aj na predaj. Skvele nám chutila žinčica, čerstvý syr a pravá májová bryndza. Sprievodnými akciami na Ovčiarskom dni bola aj súťaž v držaní jedného litra žinčice v črpáku na čas, vypitie jedného litra žinčice na čas, ukážka strihania a dojenia oviec, jazda na koňoch, či prezentácia hrabavej hydiny. Samozrejme k výbornej atmosfére prispel aj vynikajúci baraní guláš, ktorý podávala p. Milka Kalinová.
Všetko som v tej horúčave a množstve ľudí nestihol, ale prežil som fantastickú sobotu, čo sa týka nielen dobrej nálady, ale aj „papkania“ a taktiež aj pochytenia veľmi dôležitých informácií z danej oblasti. Hoci som tam nebol až do konca, prinášam vám niekoľko záberov vo fotogalérii. Vyslovujem veľkú vďaku organizátorom, účinkujúcim a všetkým, ktorí sa podieľali na tejto prezentácii. Tento článok si dovolím zakončiť svojou myšlienkou: „Bodaj by sa Slovensko vrátilo k ovčiarstvu, tak ako to bolo v minulosti“.
Ing. Milan Kupčo
{jcomments on}


























Na Konskom dvore firmy Gemgal v Brzotíne 11. mája 2013 sa konal Ovčiarsky deň so začiatkom o 10 hodine. Úvod patril ľudovej hudbe Gočovan z Gočova, a potom už oficiálne Ovčiarsky deň otvoril pán Szakal, ktorý privítal hostí a poprial všetkým príjemný deň. Vystúpili mažoretky zo ZŠ v Brzotíne a fujaristi z FS Dubina. Moderátor podujatia pán Štefan Gerža odovzdal potom slovo Ing. Jarmile Dúbravskej – predsedníčke Združenia chovateľov oviec a kôz Slovenska, a Ing. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a