je súťažnou prehliadkou detských výtvarných prác. Je určená pre všetky deti bez rozdielu etnickej príslušnosti a jej cieľom je prehĺbiť u detí záujem o kultúru Rómov. Námetom kresieb je rómska kultúra - život Rómov v minulosti a v súčasnosti, motívy ľudového bývania, kočovania, odievania, vzťah Rómov k hudbe, k remeslám, predstavy o nadprirodzených a rozprávkových bytostiach.
Tento rok sa do súťaže zapojilo 16 škôl z okresov Rimavská Sobota, Revúca a Poltár, ktoré poslali spolu 140 výkresov. Tie boli rozdelené do dvoch kategórií - I. kategória (1.- 4. ročník) a II. kategória (5. - 9. ročník). Zaslané práce hodnotila odborná porota zložená z pracovníkov Gemersko-malohontského múzea a Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote. Porota udelila v každej kategórii prvé, druhé a tretie miesto a čestné uznania. Za kreatívne spracovanie a poňatie súťažnej témy porota udelila špeciálnu cenu kolektívu 3. B triedy zo Základnej školy v Gemerskej Vsi, ktorí výkresy pospájali do leporela. Pri tvorbe prác boli použité rôzne výtvarné techniky - maľba, kresba, vyškrabovaná technika, koláž, kombinovaná technika.
Otvorenie výstavy sa uskutoční 13. júna 2013 (t.j. štvrtok) o 13:00 hod. Počas vernisáže budú odovzdané diplomy a ocenenia žiakom výherných prác.
V ý h e r c o v i a :
Kategória I. (1.- 4. ročník):
1. miesto: Viera Čunková, 4. ročník, ZŠ s MŠ Uhorské
2. miesto: Tamás Balog, 3. ročník, ZŠ Mihálya Tompu Rimavská Sobota
3. miesto: Olina Grlačková, 3. ročník, ZŠ Nábrežie Rimavy Hnúšťa
Čestné uznanie: Nina Kminiaková, 3. ročník, ZŠ Málinec
Lenka Šulajová, 1. ročník, ZŠ s MŠ Uhorské
Dušan Čunka, 2. ročník, ZŠ s MŠ Uhorské
Judit Balogová, 3. ročník, ZŠ Mihálya Tompu Rimavská Sobota
Uznanie za kreatívnosť: III. B. trieda, ZŠ s MŠ Gemerská Ves
Kategória II. (5. - 9. ročník):
1. miesto: Soňa Ňuňuková, 7. ročník, ZŠ s MŠ Kokava nad Rimavicou
2. miesto: Patrícia Kuruová, 16 rokov, špeciálna trieda, ZŠ s MŠ Jelšava
3. miesto: Jessica Jonásová, 7. ročník, ZŠ Mihálya Tompu Rimavská Sobota
Čestné uznanie: Valéria Bálintová, 7. ročník, ZŠ Mihálya Tompu Rimavská Sobota
Ján Milo, 6. ročník, ZŠ Sirk
Renáta Michalová, 12 rokov, špeciálna trieda, ZŠ s MŠ Cinobaňa
{jcomments on}


























Od roku 1996 sa Gemersko-malohontské múzeum špecializuje na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v regióne Gemer-Malohont. V rámci svojej špecializácie dopĺňa zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, vykonáva výskumy a organizuje semináre a výstavy. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a