Jedinečnú výstavu, ktorá prezentuje 100 slovenských a 100 českých ocenených kníh pre deti a mládež za posledných desať rokov, pripravili spoločne BIBIANA - Medzinárodný dom umenia pre deti v Bratislave a Památník národního písemníctví v Prahe. Od roku 2011 začala putovať po českých mestách a v roku 2012 na Slovensku.
Rozdelením Československa sa väzby medzi inštitúciami starajúce sa o národnú literatúru neprerušili, ale naopak, medzi nimi funguje úzka spolupráca. „Máme spoločnú minulosť, európsku prítomnosť a naše jazyky sú blízke. To sú dôvody, aby sme sa zaujímali o literatúru susedov,“ povedal Vladimír Uhlík z PNP Praha.
Čítanie je prostriedok i nástroj ľudskej kultúry. Deti svojou fantáziou a vynaliezavosťou prostredníctvom kníh majú možnosť otvárať pomyslené dvere sebe i dospelým do sveta dobra i zla.
Dostať individuálne deti do knižnice v čase rôznych médií, internetu, množstva informácií je takmer nemožné. V spolupráci s materskými, základnými i strednými školami sa snažia pracovníci knižníc dostať do povedomia hodnoty písaného slova. Čítanie je zručnosť, ktorú dieťa nevyhnutne potrebuje pre svoj ďalší úspešný život.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave sa touto výstavou pripája k propagácii čítania, formovaniu osobnosti prostredníctvom rozprávok, a v neposlednom rade nenásilnou formou vypestovať lásku ku knihám, k umeleckému textu, ilustráciám. Táto jedinečná výstava je pripravená tak, aby si každý návštevník mohol kníh dotknúť a zalistovať v nich. Je to priorita tohto projektu. 5. októbra 2012 sa vernisáže zúčastnili deti MŠ ul. Štítnickej a žiaci ZŠ ul. Zlatej v sprievode pani učiteliek.
Širokej verejnosti je k dispozícii počas výpožičných hodín knižnice do 4.novembra 2012. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica
Pavla Dobšinského v Rožňave
FOTOREPORTÁŽ Z VERNISÁŽE
{jcomments on}


























(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – „Najkrajšie české a slovenské detské knihy“ je názov putovnej výstavy kníh, ktorú 5. októbra 2012 slávnostne otvorili v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave za prítomnosti zastupujúceho primátora Pavla Burdigu, vedúcej odboru školstva, mládeže, športu a zboru pre občianske záležitosti Janky Mičudovej a poslancov MÚ Karola Kováča a Romana Ocelníka. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a