(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského Rožňava – tlačová správa) – Stráviť takmer celý jeden deň pri knihách si pomaly dnes už ani nevieme predstaviť. Počítač v zamestnaní dospelých je takmer samozrejmosť a vo voľných chvíľach detí ani nehovoriac. Internet, ako taký, zasiahol naše domácnosti a takmer úplne vytlačil z nich knihy. Je to celospoločenský a niekoľkoročný problém. Príbehy a udalosti z každodenného života detí plných humoru a vtipu, pohľad na detstvo, dospievanie i dospelosť, ale aj to, ako vznikali knihy a k nim ilustrácie, bude znieť sálou Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského 
Kniha pre niekoho znamená silu premeniť zlú náladu na dobrú, iní ju považujú za zdroj informácií a ďalším pomáha rozvíjať fantáziu, predstavivosť, či jednoducho oddych. Výrazný vplyv na rozvoj osobnosti má čítanie deťom v útlom veku. Tu sa formuje prvý vzťah ku knihe. „Výlety do rozprávkového sveta fantázie si zaslúžia všetky deti. A my v knižnici im chceme prostredníctvom písmeniek ukázať, kde sa ukrýva pomyslená taška plná vitamínov pre dušu“ - povedala riaditeľka knižnice Mgr. Iveta Kyselová. "Z roka na rok zisťujeme, že deti majú problém s vyjadrovaním a so zopakovaním podľa vlastných slov toho, čo počuli. Osobné kamarátstva vymenili za "chatovanie" s neznámymi cez počítač, kde teda aj pravopis nie je vôbec pravopis" - prezradila pracovníčka úseku hudby a umenia Tatiana Bachňáková.
Klára Jarunková patrí medzi najväčšie osobnosti vo svete detských spisovateľov. Debutovala zbierkou humoristických čŕt a poviedok zo školského prostredia Hrdinský zápisník v roku 1960. Diela ako Jediná a Brat mlčanlivého Vlka sa vďaka 70 prekladom stali súčasťou zlatého fondu svetovej literatúry pre deti a mládež. Stala sa niekoľkokrát laureátkou viacerých medzinárodných ocenení. Jej knihy vyšli v 39 jazykoch sveta vo vyše 150 vydaniach. Daniela Zacharová vyštudovala oddelenie krajinárskej a figurálnej kompozície na VŠVU v Bratislave. Študovala u profesora Želibského a Vincenta Hložníka.
Vďaka mame mala blízko ku knihám. V utorok nazrieme do domácnosti Jarunkových, kde nebola núdza o pekné slovo, veľa lásky, milých ľudí, pomoc či ústretovosť. Kreslené vtipy začala vymýšľať už ako šestnásťročná. A o ten prvý, časopisecký sa s prítomnými deťmi rada podelí. Veď, čo už len môže spôsobiť taká banánová šupka pohodená kdesi na zemi, si viete sami predstaviť. Dať to do podoby kresleného humoru nie je na prvý pohľad taká ľahká vec. Čím všetkým musela prejsť akademická maliarka, alebo ako sa jej ilustrovali mamine knihy, to budú aj zvedavé otázky pracovníkov knižnice, ktorí sa na toto stretnutie tešia.Slávnostné otvorenie výstavy o Kláre Jarunkovej a beseda s jej dcérou Danielou Zacharovou, akademickou maliarkou, ilustrátorkou a karikaturistkou o jej tvorbe je jedno z podujatí v rámci Dní Rožňavy ktoré organizuje mesto Rožňava. Uskutoční sa 1. februára 2011 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského. Výstava potrvá do 31. marca
Kontakt: Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave : 058 788 09 11 , 058 788 09 17, mail : , , www.kniznica-rv.sk, www.roznava.sk.
Tatiana Bachňáková,
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
{jcomments on}
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.