prirodzenou súčasťou každodenného života ľudí, no dnes je ich názov a funkcia pre mnohých neznáma, je venovaná i výstava Tajomné predmety minulosti, ktorá bude sprístupnená v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote 18. mája 2013 o 18.00 hod. Je netradičná v tom, že návštevník sa s funkciou jednotlivých predmetov oboznámi sám, interaktívnou hádankovou formou, kedy je jeho úlohou vybrať z troch možností tú správnu. Správnosť svojej odpovede si následne môže overiť po odkrytí tabuľky so stručným popisom vystaveného artefaktu a priloženou fotografiou, znázorňujúcou používanie predmetu.
Svojim prevedením je výstava určená takmer pre všetky vekové kategórie. Na výstave sa nachádza vyše 70 zbierkových predmetov pochádzajúcich z fondov histórie, etnológie a archeológie, teda prezentujú život meštianskej spoločnosti, ľudových vrstiev 19. a 20. storočia, život v praveku, či stredoveku.
Prácou na výstave sa návštevník do istej miery priblíži aj k práci múzejníka. Tomu sa tiež mnohokrát dostane do rúk predmet, pri ktorom musí pátrať po jeho názve, či spôsobe využitia. Po určení budúceho zbierkového predmetu je tento následne predložení na posúdenie tzv. Komisii pre tvorbu zbierok, ktorá odsúhlasí, prípadne zamietne, jeho zapísanie do fondu múzea. Až potom môže pracovník múzea predmet odborne spracovať a popísať. Dané záznamy sú zachytené na kartách druhostupňovej evidencie, ktoré sa stávajú akýmsi „rodným listom“ každého zbierkového predmetu. S viacerými typmi týchto kariet, využívanými počas existencie múzea, je možné oboznámiť sa v závere výstavy. Prvé karty druhostupňovej evidencie sa začali v Gemersko-malohontskom múzeu evidovať od roku 1975 ručne písanou formou, podľa ktorých ich následne napísal dokumentátor múzea na písacom stroji, a nalepil i fotografiu daného predmetu. Elektronicky sa začali spracovať karty od roku 2000. Fotografia zbierkového predmetu sa priložila v digitalizovanej podobe, a karta sa jednoducho vytlačila z počítača. Dnes múzejníci opisujú novozískané predmety on-line v programe ESEZ (esez.cemuz.sk) na predpísané formuláre. Karta sa následne vytlačí z internetovej stránky.
Súčasťou otvorenia je hra na hudobnom nástroji THEREMIN v podaní Marcela Kolára z Rimavskej Soboty. Výstava bude sprístupnená do 31. augusta 2013.
Tlačovú správu pripravili: PhDr. Éva Kerényi a Mgr. Ľudmila Pulišová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.