Krúžkovanie vtákov
28. september 2011 – 30. október 2011
Snahou výstavy je predstaviť návštevníkom problematiku krúžkovania vtákov, jeho dejiny vo svete a na území Slovenska, ale tiež predstaviť význam krúžkovania z hľadiska výskumu a ochrany prírody, prebiehajúce programy krúžkovania, metódy krúžkovania a odchyt vtákov.
Hudobné nástroje zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
15. jún 2011 – 30. september 2011
Výstava predstavuje zaujímavý súbor hudobných nástrojov zo zbierkového fondu múzea. Hudobné nástroje boli do zbierok múzea získavané prakticky od počiatku jeho existencie. Zastúpenie v ňom majú idofóny, aerofóny, membrafóny, chordofóny... Dokumentujú zastúpenie hudobných nástrojov zhotovovaných profesionálnymi výrobcami v širšom stredoeurópskom priestore, ale i nástroje zhotovované v tradičnom agrárnom prostredí. Súčasťou výstavy je i naznačenie technologického procesu vzniku niektorých hudobných nástrojov.
Romano dživipen – Rómsky život, IX. ročník
15. jún 2011 – 30. september 2011
Výstava je pod záštitou predsedu BBSK Ing. Vladimíra Maňku.
Deviaty ročník súťaže Rómsky život - „Romano dživipen“ organizuje múzeum v rámci svojej špecializácie. Súťaž je prehliadkou detských prác na tému „rómsky život“, ktorej sa môžu zúčastniť rómske i nerómske deti. Je nesmierne zaujímavé pozorovať rôznorodosť akou sa nádejní detskí výtvarníci zhosťujú tejto témy.
PREDMET MESIACA – September 2011
Čadiče a čadiče s aragonitom – spomienka na posledné aktívne sopky Gemera-Malohontu
Predmetom mesiaca september je v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote súbor čadičov a čadičov s aragonitom z Konrádoviec v Cerovej vrchovine. Cerová vrchovina je vulkanického pôvodu a je najmladším pohorím na Slovensku. Vulkanická činnosť dodnes zanechala na jej povrchu stopy po sopečnom reliéfe, ktorý sa strieda s pahorkatinovým pieskovcovým reliéfom, ktorý nepostihla sopečná činnosť. Charakter krajiny dnes výrazne ovplyvňujú aj vypreparované výplne sopečných komínov a kopce tvorené zvyškami okrajov kráterov. Ďalšie výrazné kužeľovité vrchy tvoria čadiče, ktoré stuhli v mohutných trhlinách a tvoria komínové žily.
V období pred približne 2-6 miliónmi rokov boli mnohé miestne sopky ešte aktívne a okolie zaliali žeravou magmou – bazaltovou lávou. Jej chladnutím a tuhnutím vznikli tieto čadiče, ktoré sú tak spomienkou a dôkazom obdobia, keď prebiehala na území Cerovej vrchoviny sopečná činnosť. Pochádzajú z kameňolomu v Konrádovciach, ktorý bol založený koncom 19. storočia.
Čadič - bazalt je jemnozrnnou vyvretou horninou. Má široké hospodárske využitie. Používa sa ako stavebný materiál, vyrábajú sa z neho napríklad dlažobné kocky, obrubníky, obklady budov a používa sa aj na výrobu minerálnej vlny. V jeho puklinách vznikajú často priehľadné aragonitové kryštáliky.
Stála expozícia Protifašistický odboj a SNP v Gemeri-Malohonte
Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytuje návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja a SNP v regióne Gemera-Malohontu. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií sú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia... Expozícia bola zrealizovaná v spolupráci Gemersko-malohontského múzea, Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici a Zväzu protifašistických bojovníkov Slovenska.
Stála vlastivedná expozícia
Stála vlastivedná expozícia poskytuje zaujímavý a komplexný pohľad na bohatstvo a rôznorodosť histórie a prírody regiónu Gemer-Malohont. Prezentované sú v nej napríklad: súbory nálezov z významnej paleontologickej lokality – Kostná dolina pri obci Hajnáčka; zaujímavá kolekcia dermoplastických preparátov živočíchov regiónu; mimoriadne cenné archeologické nálezy z Včeliniec, Kyjatíc, ale i zo samotnej Rimavskej Soboty a iných lokalít; zbierkové predmety dokladajúce hektické udalosti stavovských povstaní, obdobie existencie cechov, ľudové bývanie, ale i rôznosť a zručnosť tradičných remeselníkov - hrnčiarov, voštinárov, kováčov...
Všetkých srdečne pozývame na prehliadku predmetu mesiaca september, ako aj aktuálnych výstav a stálych expozícií.
GMM Rimavská Sobota
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.