výstava inštalovaná v Székelyudvarhely, a tým sa vydala na cestu po siedmich krajinách, kde bude postupne inštalovaná v múzeách a galériách dvadsiatich miest. Výstava má za cieľ spájať kultúrne a duchovné hodnoty a tradície Karpatskej kotliny a tým prispieť k vzájomnému zblíženiu a pokojnému spolunažívaniu. Súčasťou výstavy je aj osemjazyčný (rumunský, ukrajinský, slovenský, nemecký, slovinský, chorvátsky, srbský, maďarský) katalóg.
Vystavujúci autori: B. Raunio Maria, maliarka, Bráda Tibor, maliar, držiteľ ceny Munkácsy Mihálya, Gyulai Líviusz, grafik, držiteľ ceny Munkácsy Mihálya a ceny Kossutha, Győrfi Sándor, sochár, držiteľ ceny Munkácsy Mihálya, Incze Mózes, maliar, Jankovics Marcell, grafik, držiteľ ceny Kossutha, Kárpáti Tamás, držiteľ ceny Munkácsy Mihálya, Kő Pál, sochár, držiteľ ceny Munkácsy Mihálya a ceny Kossutha, König Róbert , grafik, Lajta Gábor, maliar, Molnár Kálmán, grafik, držiteľ ceny Munkácsy Mihálya, Mara Kinga, maliarka, Nádas Alexandra, maliarka, grafička, Nagy Gábor, maliar, držiteľ ceny Munkácsy Mihálya, Orosz István, grafik držiteľ ceny Munkácsy Mihálya a ceny Kossutha, Párkányi Raab Péter, sochár, Raffay Dávid, sochár, Papageorgiu Andrea, maliarka, Péterfy László, sochár, Rádóczy Gyarmathy Gábor, maliar, grafik, Sulyok Gabriella, grafička, držiteľka ceny Munkácsy Mihálya, Somogyi Győző, maliar, grafik, držiteľ ceny Munkácsy Mihálya, Szabó Ákos, maliar, Szemadám György, maliar, držiteľ ceny Munkácsy Mihálya, Szinte Gábor, maliar, Tóth- Kovács József , maliar.
Výstavu pripravuje Banskobystrický samosprávny kraj - Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote a Forrás Galéria v Budapesti a potrvá od 5. do 24. septembra 2011.
Mgr. D. Ďuriš
utorok, 16 august 2011 10:20
Putovnú výstavu Blahoslavená sprístupnia začiatkom septembra aj v Rimavskej Sobote Doporučený
Napísal(a) Mgr. D. Ďuriš
Vo výstavných priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sprístupnia 5. septembra 2011 o 15.00 hod. výstavu Blahoslavená (Boldogasszony). Putovná výstava s názvom „Boldogasszony“, bola po prvýkrát sprístupnená 4. marca 2010 vo Forrás galérii v Budapešti. Výstavu na tomto mieste otvoril architekt Imre Makovecz. Tematická výstava pozostáva z 26 diel súčasných výtvarníkov, z ktorých každý svojským spôsobom stvárnil tému Blahoslavenej. Súčasťou výstavy v Budapešti bolo aj dvojdňové sympózium, kde zúčastnení mohli počuť sakrálne, umeleckohistorické, kultúrnohistorické a národopisné prednášky k danej téme. Následne bola
Zverejnené v
Výstavy
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.