V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote 2. decembra 2011 slávnostne otvorili výstavu Štefana Balázsa – Mapovanie priestoru. Výstava prezentuje výber rozmerných malieb akrylom na plátne a kresby. Maľba pásovou plochou maliarskeho valca, oprostená od maliarskeho gesta a tvorivej náhody, umožňuje maliarovi hlbšiu koncentráciu. Využíva metódy teórie farby: napr. miešaním troch základných farieb. Používa tak komplexné farebné spektrum, čo podporuje ideu sveta ako jedného celku. Mapovania priestorov sú maliarske vizuálne modely sveta, cez zobrazenia ideálnych mýtických a civilizačných priestorov. Labyrinty v tvare hranatých a okrúhlych špirál sú pre Balázsa západnými mandalami, spájajúcimi racionálne štruktúry s duchovnými meditáciami. V najnovších prácach znakovo a vizuálne, tvarovo a farebne interpretuje topografické modely a ideálne mapy mýtických miest: Atlantis
Š. Balázs používa jazyk geometrie, nie priamym nadviazaním na abstraktné tendencie v umení, ale voľným narábaním s jeho formami a obsahmi. Identifikuje a interpretuje geometrické štruktúry tvarov nevedomia a citácie kultúrnych znakov s pojmami: kozmický systém, usporiadanie sveta, model a tvar sveta, životné cykly a elementy a psychologické modely zjednodušených systémov a tvarov – napríklad kruhu, elipsy, štvorca, symetrického a koncentrického mnohouholníka, rovnoramenného kríža, horizontálne a vertikálne orientovanej pásovej mreže.
Gabriela Garlatyová
Narodil sa 6. februára 1958 v Podbrezovej. Štúdium: 1979 – 1985 / Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave. 2000 – 2003 / VŠVU v Bratislave, Katedra maľby, doktorandské štúdium, (ArtD.), Prof. Rudolf Sikora, akad. mal.V r. 2005 habilitoval na docenta (Doc.), VŠVU, Bratislava. 1995 - 2011 Katedra výtvarnej tvorby, Fakulta humanitných vied, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, odborný asistent do 2004, 2004 - 2008 vedúci Katedry výtvarnej tvorby FHV UMB v Banskej Bystrici. Od 2008 docent na Akadémii umení Banská Bystrica, FVU, vedie Ateliér kresby. 2009-2011 prodekan Fakulty výtvarných umení AU.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.