Sobota – Turecký hrad, Širkovce – Kapla, Veľký Blh a Tornaľa – Csonkavár.
Gemersko–malohontské hrady sú pomerne málo známe. V mnohých prípadoch, kvôli absencii pamiatkových výskumov nie je známy druh, rozsah a dispozícia opevnenia. Všetky hrady v Gemeri-Malohonte, okrem hradu Krásna Hôrka sú zachované v ruinoznom stave (napr. Muráň, Veľký Blh, Hajnáčka). Nezriedka po hrade nie sú zachované žiadne nadzemné konštrukcie (múry), len rôzne „prepadliny“ (stopy po zaniknutých objektoch) a rôzne terénne vlny, ktoré dávajú tušiť kde sa hradný areál rozprestieral (Širkovce – Kapla, Gemer – Várhegy). V niektorých prípadoch nie je celkom známe ani presné miesto lokalizácie hradu (Rimavská Seč).
Znalosti o gemersko–malohontských hradoch sú nedostatočné, nakoľko základnou metódou poznávania hradných zrúcanín je archeologický výskum. Archeologický výskum bol vykonaný len na niektorých hradoch, aj to zvyčajne len vo forme jedno až dvojsezónneho zisťovacieho výskumu. Z tohto dôvodu sú naše znalosti o hradoch v Gemeri–Malohonte obmedzené a neúplné. Aj napriek tomu sprístupnená výstava sumarizuje doterajšie výsledky archeologického a historického bádania o hradoch v Gemeri–Malohonte, predstavuje pôdorys hradov s predpokladaným rozsahom hradného areálu, oboznamuje návštevníka s eventuálnymi historickými fotografiami a pohľadnicami, ale aj so súčasným stavom hradu.
Tlačovú správu pripravil: PhDr. Alexander Botoš

































Deviata výstava Gemersko-malohontského múzea v roku 2015 má ambíciu oboznámiť laickú i odbornú verejnosť s opevnenými sídlami feudálov a šľachty na území historickej župy Gemer–Malohont. Archeologické výskumy boli v minulosti na hradoch v regióne len ojedinelými a preto časť výstavy bude prezentovaná vo forme dvojrozmerných posterov, ktoré budú zamerané na históriu, pôdorys, hradné areály, historické fotografie a pohľadnice, ale aj na súčasný stav hradov. Vernisáž výstavy sa uskutoční v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, 13. októbra 2015 o 15:00 hod. a spestrí ju zaujímavý kultúrny program. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a