Najstaršie nástroje na výstave reprezentujú univerzálne nástroje - kamenné hroty z obdobia stredného a mladého paleolitu (cca 120 000 – 35 000 pred Kristom). Sú to najstaršie zbierkové predmety v zbierkach nášho múzea zhotovené človekom.
Pomerne značná časť výstavy je venovaná zbraniam a nástrojom z obdobia neolitu a eneolitu (cca 6000 – 2200 pred Kristom). V tomto období bol hlavnou surovinou na výrobu zbraní a nástrojov stále kameň. V období eneolitu sa už objavujú aj prvé medené zbrane. Na výstave je možné zhliadnuť veľký súbor rôzne profilovaných lichobežníkovitých sekeriek a kopytovitých klinov, ktoré pochádzajú z rozsiahlej terénnej činnosti jedného zo zakladateľov múzea, ako aj prvého archeológa múzea, evanjelického farára Ľudovíta Hűvössyho.
V období okolo roku 2300 pred Kristom sa začína na území Slovenska doba bronzová. Ako hlavná surovina na výrobu nástrojov a zbraní sa začína uplatňovať bronz. Na výstave je prezentovaná široká škála bronzových zbraní a nástrojov, predovšetkým rôzne druhy sekier a sekeromlatov. Veľkú pozornosť si zasluhujú nálezy mečov, ktoré sú dokladom majstrovského zvládnutia bronzovej metalurgie pravekých kovolejárov.
Poslednou etapou, ktorá je prezentovaná na výstave sú zbrane z obdobia mladšej doby železnej (laténskej 450 – 0 pred Kristom). Návštevník sa na výstave môže oboznámiť s výzbrojou elitného keltského bojovníka, ktorý bol pochovaný na pohrebisku v Drni.
Výstava je doplnená fotografickými, kresebnými a reálnymi rekonštrukciami použitia jednotlivých druhov zbraní a nástrojov.
Výstava sa pokúša návštevníkovi priblížiť vývoj zbraní a nástrojov v jednotlivých etapách vývoja ľudskej spoločnosti a poukázať tak na šikovnosť a zručnosť našich predkov. Pre verejnosť bude prístupná od 22. marca 2013 do 31. máj 2013.
PhDr. Alexander Botoš
archeológ múzea
{jcomments on}
pondelok, 18 marec 2013 18:03
Verejnosti vystavia starobylé zbrane a nástroje zo zbierok Gemersko – malohontského múzea Doporučený
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote sprístupnia 22. marca 2013 výstavu, ktorá predstavuje širokej verejnosti zbrane a nástroje zo zbierok múzea od najstarších čias, ktoré reprezentuje obdobie paleolitu (staršia doba kamenná), cez neolit (mladšia doba kamenná) a dobu bronzovú, až po dobu laténsku (mladšiu dobu železnú). Na výstave odprezentujú takmer 200 kusov zbraní a nástrojov zhotovených z kameňa, kostí, parožia, bronzu a železa.
Zverejnené v
Výstavy


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a