„Zobrazovanie priestorových zákonitostí, uchopenie pocitu z priestoru, práca vreálnom čase a priestore,tosú parametre zúčastňovania sa celého subjektívneho bytia, teda prepis priestoru priestorom vpriestore".(AGÓCS, Z.Priestor života-život priestoru.2014, s. 33)
Úvodná myšlienka Zoltána Agócsa o vzťahu života a umenia výstižne definuje podstatu jeho maliarskej práce, vychádzajúcej zosamotného uvedomenia si priestoru, v ktorom sa autor nachádza (a ktorého je súčasťou), jeho parametrova významových rovín, ktoré na seba prirodzene nabaľuje v tvorivom myšlienkovom procese. Práve umelcovi vlastné divergentné myslenie je dôležitou podmienkou vzniku malieb, zosobňujúcich (zhmotňujúcich) myšlienkovú transformáciu videnej reality, v ktorých všetky stavebné výrazové prvky podliehajú cieľu vzájomne prepojiť rôzne kontexty života, neraz s prvkom irónie či nadsádzky. Kontextualita a vzťah priestoru a plochy sa tak stávajú podmienkou vzniku Agócsových diel, tematicky na seba nadväzujúcich, nozároveň salíšiacich svojim formálnym a výrazovým prevedením.
Z dôležitých stavebných prvkov obrazov možno spomenúť konštruovanie priestoru v zmysle odhalenia jeho geometrickej skladby a priestorových parametrov v spojitosti s myšlienkovou analýzou priestorových prvkov (krabica ako základný stavebný prvok kompozícií, elementárne ohraničenie priestoru), dekonštrukciu iluzívneho priestoru v podobe prepisu jedného motívu cez druhý či už postupom maliarskym alebo kolážovaním výstrižkov z časopisu, či postupné prestupovanie priestorovej hmoty do farebnej škvrny alebo jej úplný rozklad v podobe farebných stekancov. Nezanedbateľný je aj častý prvok scénickosti, v zmysle polemizovania nad priestorom a jeho výrezom ako nad živou divadelnou scénou či kulisou, čo výrazovo umocňuje biele ohraničenie motívu na obrazovej ploche. Kompozičný prvok figúry tu potom často vystupuje v úlohe bábky či herca a priestorové atribúty pripomínajú rekvizity danej scény, odpozorovanej z reálneho výrezu životného priestoru.
Maľbou na plátno ohraničeného formátu prepisuje autor reálny výsek daného priestoru do dvojdimenzionálneho maliarskeho jazyka, obohateného osubjektívnu myšlienkovú nadstavbu. Je tu citeľné neustále prestupovanie priestoru do plochy a zároveň plochy do priestoru.


























Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote na záver roka ponúka výstavu výtvarných diel mladého výtvarníka Mgr. art. Zoltána Agócsa 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a