Aj tohtoročný „ružový“ víkend v dňoch 4. – 5. 6. 2016 bude plný krásy, hudby, vôní. Tisícky ruží, bohatý program, hudba, poézia, medovina... Valaškársky večerný festival ľudovej hudby a spevu spojený s veselicou pod holým nebom v sobotu od 17:00 – 24:00 h. Prvý deň Slávnosti ruží ukončí Pravdivý príbeh o nesmrteľnej milenke Ludwiga van Beethovena a jeho Sonáta mesačného svitu. Klavirista Jaroslav Konečný ju zahrá pod hviezdami v tajuplnom parku pri grotte, kde sa pred 215 rokmi príbeh hudobného génia a príslušníčky šľachtického rodu odohral.
V obci Dolná Krupá púta pozornosť aj Mauzóleum rodiny Chotekovcov. Život otca a dcéry na miestach ich posledného odpočinku priblížia epizódy z ich života v literárno-hudobnom pásme Otče náš... V kultúrnom programe sa počas soboty predstavia: FS Lužiančanka, DFS Lúč Lužianky, DFS Drienka Trnava, Folklórna skupina Kepeždanka Hájske.
V nedeľu bude Slávnosť ruží pokračovať slávnostnou sv. omšou v kostole sv. Ondreja.
O kultúrny program počas dňa sa postarajú: Karpatská kapela Dolná Krupá a Robotnícky spevokol Bradlan Trnava.
Záver tohtoročnej Slávnosti ruží bude patriť vyhodnoteniu súťaže o najkrajšiu ružu. Grófka Mária Henrieta Choteková, uznávaná odborníčka v celoeurópskom meradle prednášala na ružiarskych výstavách, publikovala odborné články. Táto šľachtičná je považovaná za priekopníčku ružiarstva na Slovensku. V období najväčšieho rozkvetu jej ružovej záhrady v nej naraz kvitlo 6 000 kvetov. Grófka sa výrazne venovala aj charitatívnej činnosti a dostala za to vyznamenanie od pápeža Pia X.
Počas Slávnosti ruží 2016 môžu návštevníci obdivovať odrody ruží Ružiarskej spoločnosti Márie Henriety Chotekovej, Slovenskej národnej ružiarskej spoločnosti, Arboréta Borová Hora pri Zvolene, Arboréta Tesarské Mlyňany, SPU Nitra a miestnych obyvateľov a pestovateľov ruží.
Gabriela Brisudová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a