Študenti Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave sa minulý týždeň stretli s jednou z troch vystavovateliek, Veronikou Trnečkovou, ktorá im najskôr odprezentovala na výstave zastúpené techniky, ako serigrafiu, monotypiu a maľbu akrylom na plátno. Taktiež predstavila diela známych slovenských umelcov tvoriacich týmito technikami.
Z oblasti serigrafie (sieťotlač) to boli autori: Vojtech Kolenčík, Daniela Olejníková a Veronika Klímová; v technike monotypie: Marián Čunderlík, Vladimír Boudník a Eva Hnatová a v technike maľby akrylom na plátno: Dominika Žáková, Patrícia Koyšová, Erik Šille a Andrej Dúbravský.
Prednáška skončila voľnou diskusiou, kde študenti spoznali aj inšpiračné zdroje k dielam, napr.:
1. Dekadentná záhrada
„...vo vnútri záhrady všetko je klam a mam;
Nič netrvá.
Rozpad všetkému vládne;
Tanečnica i tanec
ustanú.
(Román o Ruži - Dekadentná záhrada)
Záhrada ako svojbytné univerzum bola jednou z hlavných tém dekadentov, dandyov a bohémov – Medlara Lucana a Duriana Graya. Proti sfére konformít sa búrili konceptom pre stavbu záhradného priestoru plného oplzlej symboliky, inotajov, nevkusu a bujarej oslavy života.
2. Hikikomori
Ľudia, ktorí žijú mimo spoločnosti, v izolácii svojej izby alebo bytu a tento priestor neopúšťajú niekoľko mesiacov. Pôvodcom ich problému je istá sociálna fóbia a taktiež pripútanosť k virtuálnemu svetu (internet, počítačové hry). Fenomén hikikomori trápi najmä oblasť Japonska , kde sa ich počet približuje ku dvom miliónom. Ďalšie prípady sa vyskytli v USA, Taliansku, Indii, Francúzsku alebo v Španielsku.“ (citát z PP-prednášky Veroniky Trnečkovej)
Študentov náš program veľmi zaujal a aktívne sa podieľali na diskusii. Potvrdila sa tak estetická a svetonázorová spolupatričnosť tvorcov a študentov. Tá zrejme vytvorí na obidvoch stranách ďalšie inšpiračné situácie, ktoré im pomôže tento svet kreatívne preŽIŤ a zaŽIŤ!
Gabriella Badin
Foto: Gabriella Badin a Ingrid Liptáková



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a