László Szilas je súkromným zberateľom, ktorý sa už viac ako 25 rokov venuje zbieraniu policajných rovnošiat, dôstojníckych čiapok, odznakov a symbolov. Jeho cieľom je vyjadrenie úcty a uznania policajtom, ktorí denno-denne bojujú proti zločinom. Vlastní rozsiahlu zbierku relikvií zo 127 štátov sveta, v ktorej sú zastúpené predmety nielen z Európy, ale aj z Ázie, z Afriky a z Ameriky, z takých exotických krajín ako sú Thajsko, Nepál, Mexiko, Peru, Alžírsko, Omán a ostrov Tuvalu v Tichom oceáne. Jeho zbierku tvorí 1 350 nášiviek na rukávy, 92 dôstojníckych čiapok, 48 rovnošiat, 265 odznakov a mnoho ďalších predmetov. Zbierka sa viaže k štátnej polícii, colnej správe, pohraničnej i obecnej polícii. Zámerom Szilasa je založenie súkromného policajného múzea v Ostrihome. Na to, aby svoj sen mohol splniť, založil aj nadáciu, cieľom ktorej je vytvorenie a prevádzkovanie múzea, popularizácia poriadkových orgánov a napomáhanie bezpečnosti. Jeho zbierka je v súčasnosti pre verejnosť dostupná formou putovnej výstavy. Na výstave bude sprístupnená časť jeho ojedinelej zbierky. Návštevníci si budú môcť pozrieť rovnošaty a saká policajtov a colníkov z rôznych krajín, medzi nimi napríklad uniformu Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky, alebo uniformu belgickej kráľovskej polície. Bude vystavený veľký počet dôstojníckych čiapok, ako nemecká, švajčiarska alebo francúzska policajná čiapka, tiež čiapka pracovníka jordánskej kráľovskej polície alebo čiapka colníka v Andorre. Výšivky na rukávy taktiež budú prezentované vo veľkom počte, formou zarámovaných obrazov. Kuriozitami budú kovové odznaky a vyznamenania.
Tlačovú správu pripravila: Mgr. Anita Tóthová, historička GMM



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a