Z vernisáže výstavy Spomienka muránskej kameniny

streda, 20 september 2017 12:28

Z vernisáže výstavy Spomienka muránskej kameniny

Napísal(a) Sylvia Holečková

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail
Pridajte komentár medzi prvými!

Ohodnotiť túto položku

1
2
3
4
5

(1 Hlasovať)

Z vernisáže výstavy Spomienka muránskej kameniny

V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 14. septembra 2017 uskutočnila vernisáž výstavy Spomienka muránskej kameniny. Výstava prezentuje kameninové výrobky muránskej manufaktúry, ktorá v Muráni pôsobila v rokoch 1823 – 1910. Výstava prezentuje zbierky Baníckeho múzea v Rožňave, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Múzea vo Svätom Antone, Múzea Muráň, Východoslovenského múzea v Košiciach a predmety zapožičané od súkromných osôb.

Podujatie sa stretlo s veľkým záujmom zo strany verejnosti. Teší nás, že vernisáže sa zúčastnili aj kolegovia z Múzea vo Svätom Antone a z Múzea Muráň. Výstavu si s nadšením prezrel aj starosta obce Muráň Ing. Roman Goldschmidt.
Ďakujeme žiakom Základnej umeleckej školy v Rožňave za vystúpenia, ktorými spestrili otvorenie výstavy.
Vernisáž výstavy sa uskutočnila v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva a Dní mesta Rožňava.
Výstava potrvá do 20. novembra 2017.
Tešíme sa na Vašu návštevu!

Sylvia Holečková, kurátorka výstavy
Foto: archív BM

Čítať 1811 krát Naposledy zmenené streda, 20 september 2017 12:43

Zverejnené v Výstavy

Viac z tejto kategórie: « Výstava stolovania v Dennom centre Rožňava Múzeum Prvého slovenského gymnázia prezentuje výstavu obrazov Mgr. Zoltána Mikó »

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

V J Ú L I 2026

SI PRIPOMÍNAME

4. júl – Štefan Ferenci (Ferenczy) (23.2.1792 Rimavská Sobota – 4.7.1856 Rimavská Sobota) – sochár, monumentalista, medailér.

Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-

5. júl – Juraj Ambrozi (Ambrosius, Ambrož, Ambrosi) (18.4.1694 Dolný Kubín – 5.7.1746 Štítnik) – spisovateľ, kňaz a cirkevný hodnostár.
O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-

7. júl – Ján Brocko (1.3.1924 Revúca – 7.7.1946 Revúca) – povstalecký básnik, publicista.

Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-