Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy, predniesol príhovor jej predseda František Kardoš. Autorka, výtvarníčka Gyarmati Mária – AYA sa poďakovala všetkým, ktorí sa podieľali na prípravách a realizácii výstavy.
Mária Gyarmati nemá úzko vyhranený maliarsky štýl, možno ju chápať ako realisticko-meditatívnu maliarku. Vzácna je jej neobyčajná technika maľby – spojenie piesku a oleja. Drsná realita afrického piesku a jemné, kontúrované línie malieb otvárajú návštevníkovi tajomný svet spirituality. Jedným z nosných prvkov jej tvorby sú Madony – v jej ponímaní nositeľky života, ochrankyne a symboly materinskej lásky.
Výtvarný svet Márie Gyarmati nie je sakrálnym umením v zaužitom zmysle slova. Otvára pred divákom kozmopolitný prístup k viere prostredníctvom motívov starovekých pohanských bohov Európy, ktorí spočívajú vedľa inkských, indiánskych a afrických kmeňových kultov až po večnú Madonu.
Spirituálny svet autorky sa prelína s reflexiou bežného života, s prírodou zosobnenou v krajinkách a zátišiach a prostredím vytvoreným človekom, v ktorom lyrickou abstrakciou prezentuje svoje spomienky z ciest.
Gyarmati Mária – AYA sa narodila v známej maďarskej historickej vinárskej oblasti v obci Neszmély, ale osud ju zavial do nemeckého Durýnska, kde prežila takmer celý svoj aktívny a výtvarnou tvorbou naplnený život, teraz sa po desaťročiach opäť často vracia domov, do rodného Maďarska. V Komárome má už niekoľko rokov vytvorenú tvorivú dielňu.
Svoju bohatú tvorbu prezentovala a prezentuje na autorských výstavách v celej Európe.
Výstava „V mojej duši je večná jar“ bude v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorená od 16. 11. 2017 do 18. 01. 2018.
Eva Tományová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a