Život dieťaťa v minulosti bol diametrálne odlišný od života dnešných detí. Ovplyvňovali ho vtedajšie rodinné a spoločenské podmienky, sociálna situácia a v neposlednom rade sled praktizovaných poverových predstáv.
Množstvo zvykov a obradov sa viazalo už k narodeniu dieťaťa, no mnohými sa žena riadila už počas tehotenstva. Išlo najmä o obdobie, keď už bolo tehotenstvo zjavné, keďže dovtedy sa nezvyklo zverejňovať ani v rodine. Správanie ženy počas tehotenstva, prípadne jej nálady, mohli ovplyvniť povahové vlastnosti dieťaťa. Žena nemala byť smutná, lebo by jej dieťa plakávalo, jedlá, ktoré si obľúbila malo mať rado aj dieťa. Keďže v minulosti prevládala túžba mať prvorodené dieťa syna, existovalo množstvo magických úkonov zabezpečujúcich, prípadne predpovedajúcich pohlavie dieťaťa.
Po narodení dieťaťa sa okolo postele rodičky vešali tzv. kútne plachty, ktoré ju oddelili od ostatného priestoru. Malo to význam nielen praktický – kedysi bývali všetci v jednej izbe, ale aj magický. Počas obdobia „šestonedelia“ bola žena považovaná za nečistú, mohla ohroziť svoje okolie, ale zároveň bola aj s dieťaťom vystavená pôsobeniu škodlivých síl. Bolo to obdobie znamenajúce pre ženu viaceré obmedzenia, ktoré končili až po „vácke“ , teda cirkevnom očistnom obrade.
Dôležitým medzníkom v živote dieťaťa bol cirkevný krst, pri ktorom zohrávala dôležitú úlohu krstná matka prinášajúca dieťaťu odev (väčšinou čepček, šatku a košieľku), potraviny i peňažný dar. V minulosti sa krst konal čo najskôr po narodení dieťaťa, nie však v stredu a piatok, keďže tieto dni boli považované za nešťastné. I v Gemeri-Malohonte bola známa formulka hovorená po príchode z krstu: „Chvála Pánu Bohu, vzali sme pohana, doniesli sme kresťana“.
Pre detstvo v minulosti bolo typické skoré zapájanie detí do prác okolo domácnosti. Už 4 – 5 ročné deti pomáhali pri zametaní dvora, pasení husí, zbere ovocia..., pričom postupne sa náročnosť zverených úloh zvyšovala, kedy v školskom veku dievčatá zaúčala matka a chlapcov otec. Vo veku 12 – 15 rokov dievčatá ovládali všetky dôležité ženské práce, ako pečenie chleba, varenie, pranie, šitie, sadenie, okopávanie, chlapci ťažšie práce na poli a v lese. Dôležitú úlohu pri výchove zohrávalo autoritatívne postavenie rodičov vo vzťahu k deťom a používanie fyzických trestov.
Mgr. Ľudmila Pulišová
(etnologička GMM)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.