Svoje výtvarné diela tu predstavuje 21 autorov, z ktorých ôsmi majú samostatnú výstavu. Táto výstava je prirodzenou ukážkou ovocia, o ktoré sa tento tvorivý tím pravidelne stará v letných táboroch a plenéroch na Slovensku, v Sedmohradsku a v Maďarsku. Pravidelné stretnutia a dočasné spolužitia týchto umelcov vytvára živú tvorivú atmosféru pre vznik nových inšpirujúcich diel, kde sa pri spoločnej tvorbe môžu stretnúť renomovaní akademickí maliari a sochári s menej skúsenejšími mladými výtvarníkmi a bez zbytočného rešpektu sa vzájomne inšpirovať. Dôkazom toho je táto výstava, kde svoju spolupatričnosť demonštrujú aj pri svojich umeleckých a štýlových odlišnostiach. Pre eNRA platí charakteristika, že uprednostňuje slobodné umenie a nezávislú kreativitu, ktorú nesmú ovplyvniť práve moderné trendy alebo nedostatok odbornosti. Podľa ich vlastnej definície, slobodným umením je pre nich ničím nespútaná nezávislá kreativita, ktorá sa neskrýva za pojem „súčasné umenie”, a nevyhovára sa na subjektivizmus.
Na vernisáži boli prítomní vystavujúci umelci: Márton Barabás, akademický maliar, laureát Munkácsyho ceny z Budapešti; Andrea Boroszlói, akademická grafička z Budapešti; Attila Dienes, akademický sochár, laureaát Munkácsyho ceny; Kinga Dienes, umelecká kožiarka z Magyarpolány; Dóra Gráf grafička z Budapešti; Vica Juhász grafička z Jágru /Eger/; András Koreň, umelecký fotograf z Košíc; Ottó Szabó, akademický maliar z Košíc, Mátyás Zagiba maliar z Jovíc; a Zoltán Zeman, grafik z Jágru.
Umelci, ktorí neboli na vernisáži, ale participujú na výstave prostredníctvom svojich diel sú: Lóránt Ágoston, akademický maliar zo Szegedu; Barnabás Bódis, akademický maliar z Budapešti; József Borsó Borisza, umelecký maliar z Košíc; Tamás Gaál, akademický sochár, laureát Munkácsyho ceny z Budapešti; László Kiss, akademický grafik z Encsa; Maya Kiss, akademická maliarka z Gabčíkova; László Nemes, akademický maliar zo Zalaegerszegu; István Orosz, akademický grafik, laureát Kossuthovej ceny z Budapešti; Szilvia Ponyiczki; akademická maliarka z Londýna a József Szurcsik, akademický maliar, laureát Munkácsyho ceny z Budapešti.
Táto široká plejáda renomovaných umelcov zároveň odpovedá na otázku z bodkou na konci „PREČO.“. Oni sú tou bodkou, ich umelecká prítomnosť vyjadruje dôraz na spochybňujúcu otázku. PRETO. A preto sú tu aj v Rožňave so svojou megavýstavou vytvárajúc pre rožňavskú galériu na nasledujúce mesiace jedinečnú atmosféru.
Ďakujeme Árpádovi Farkasovi, klaviristovi a učiteľovi Základnej umeleckej školy v Rožňave a mládežníckej skupine endORFin, že svojimi vystúpeniami spestrili toto podujatie.
Výstava bude v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sprístupnená do 26. 3. 2018.
Gabriella Badin
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.