Svoje výtvarné diela tu predstavuje 21 autorov, z ktorých ôsmi majú samostatnú výstavu. Táto výstava je prirodzenou ukážkou ovocia, o ktoré sa tento tvorivý tím pravidelne stará v letných táboroch a plenéroch na Slovensku, v Sedmohradsku a v Maďarsku. Pravidelné stretnutia a dočasné spolužitia týchto umelcov vytvára živú tvorivú atmosféru pre vznik nových inšpirujúcich diel, kde sa pri spoločnej tvorbe môžu stretnúť renomovaní akademickí maliari a sochári s menej skúsenejšími mladými výtvarníkmi a bez zbytočného rešpektu sa vzájomne inšpirovať. Dôkazom toho je táto výstava, kde svoju spolupatričnosť demonštrujú aj pri svojich umeleckých a štýlových odlišnostiach. Pre eNRA platí charakteristika, že uprednostňuje slobodné umenie a nezávislú kreativitu, ktorú nesmú ovplyvniť práve moderné trendy alebo nedostatok odbornosti. Podľa ich vlastnej definície, slobodným umením je pre nich ničím nespútaná nezávislá kreativita, ktorá sa neskrýva za pojem „súčasné umenie”, a nevyhovára sa na subjektivizmus.
Na vernisáži boli prítomní vystavujúci umelci: Márton Barabás, akademický maliar, laureát Munkácsyho ceny z Budapešti; Andrea Boroszlói, akademická grafička z Budapešti; Attila Dienes, akademický sochár, laureaát Munkácsyho ceny; Kinga Dienes, umelecká kožiarka z Magyarpolány; Dóra Gráf grafička z Budapešti; Vica Juhász grafička z Jágru /Eger/; András Koreň, umelecký fotograf z Košíc; Ottó Szabó, akademický maliar z Košíc, Mátyás Zagiba maliar z Jovíc; a Zoltán Zeman, grafik z Jágru.
Umelci, ktorí neboli na vernisáži, ale participujú na výstave prostredníctvom svojich diel sú: Lóránt Ágoston, akademický maliar zo Szegedu; Barnabás Bódis, akademický maliar z Budapešti; József Borsó Borisza, umelecký maliar z Košíc; Tamás Gaál, akademický sochár, laureát Munkácsyho ceny z Budapešti; László Kiss, akademický grafik z Encsa; Maya Kiss, akademická maliarka z Gabčíkova; László Nemes, akademický maliar zo Zalaegerszegu; István Orosz, akademický grafik, laureát Kossuthovej ceny z Budapešti; Szilvia Ponyiczki; akademická maliarka z Londýna a József Szurcsik, akademický maliar, laureát Munkácsyho ceny z Budapešti.
Táto široká plejáda renomovaných umelcov zároveň odpovedá na otázku z bodkou na konci „PREČO.“. Oni sú tou bodkou, ich umelecká prítomnosť vyjadruje dôraz na spochybňujúcu otázku. PRETO. A preto sú tu aj v Rožňave so svojou megavýstavou vytvárajúc pre rožňavskú galériu na nasledujúce mesiace jedinečnú atmosféru.
Ďakujeme Árpádovi Farkasovi, klaviristovi a učiteľovi Základnej umeleckej školy v Rožňave a mládežníckej skupine endORFin, že svojimi vystúpeniami spestrili toto podujatie.
Výstava bude v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sprístupnená do 26. 3. 2018.
Gabriella Badin
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.