Svoje výtvarné diela tu predstavuje 21 autorov, z ktorých ôsmi majú samostatnú výstavu. Táto výstava je prirodzenou ukážkou ovocia, o ktoré sa tento tvorivý tím pravidelne stará v letných táboroch a plenéroch na Slovensku, v Sedmohradsku a v Maďarsku. Pravidelné stretnutia a dočasné spolužitia týchto umelcov vytvára živú tvorivú atmosféru pre vznik nových inšpirujúcich diel, kde sa pri spoločnej tvorbe môžu stretnúť renomovaní akademickí maliari a sochári s menej skúsenejšími mladými výtvarníkmi a bez zbytočného rešpektu sa vzájomne inšpirovať. Dôkazom toho je táto výstava, kde svoju spolupatričnosť demonštrujú aj pri svojich umeleckých a štýlových odlišnostiach. Pre eNRA platí charakteristika, že uprednostňuje slobodné umenie a nezávislú kreativitu, ktorú nesmú ovplyvniť práve moderné trendy alebo nedostatok odbornosti. Podľa ich vlastnej definície, slobodným umením je pre nich ničím nespútaná nezávislá kreativita, ktorá sa neskrýva za pojem „súčasné umenie”, a nevyhovára sa na subjektivizmus.
Na vernisáži boli prítomní vystavujúci umelci: Márton Barabás, akademický maliar, laureát Munkácsyho ceny z Budapešti; Andrea Boroszlói, akademická grafička z Budapešti; Attila Dienes, akademický sochár, laureaát Munkácsyho ceny; Kinga Dienes, umelecká kožiarka z Magyarpolány; Dóra Gráf grafička z Budapešti; Vica Juhász grafička z Jágru /Eger/; András Koreň, umelecký fotograf z Košíc; Ottó Szabó, akademický maliar z Košíc, Mátyás Zagiba maliar z Jovíc; a Zoltán Zeman, grafik z Jágru.
Umelci, ktorí neboli na vernisáži, ale participujú na výstave prostredníctvom svojich diel sú: Lóránt Ágoston, akademický maliar zo Szegedu; Barnabás Bódis, akademický maliar z Budapešti; József Borsó Borisza, umelecký maliar z Košíc; Tamás Gaál, akademický sochár, laureát Munkácsyho ceny z Budapešti; László Kiss, akademický grafik z Encsa; Maya Kiss, akademická maliarka z Gabčíkova; László Nemes, akademický maliar zo Zalaegerszegu; István Orosz, akademický grafik, laureát Kossuthovej ceny z Budapešti; Szilvia Ponyiczki; akademická maliarka z Londýna a József Szurcsik, akademický maliar, laureát Munkácsyho ceny z Budapešti.
Táto široká plejáda renomovaných umelcov zároveň odpovedá na otázku z bodkou na konci „PREČO.“. Oni sú tou bodkou, ich umelecká prítomnosť vyjadruje dôraz na spochybňujúcu otázku. PRETO. A preto sú tu aj v Rožňave so svojou megavýstavou vytvárajúc pre rožňavskú galériu na nasledujúce mesiace jedinečnú atmosféru.
Ďakujeme Árpádovi Farkasovi, klaviristovi a učiteľovi Základnej umeleckej školy v Rožňave a mládežníckej skupine endORFin, že svojimi vystúpeniami spestrili toto podujatie.
Výstava bude v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sprístupnená do 26. 3. 2018.
Gabriella Badin



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a