Výstava venovaná pamiatke Karola Pajera vznikla v spolupráci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rimavskej Sobote, Klubom priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline, Židovskou náboženskou obcou v Rimavskej Sobote, Klubom vojenských veteránov v Trenčíne a mestom Rimavská Sobota.
Karol Pajer sa narodil 6. novembra 1919 v Klenovci v rodine krajčíra. Po smrti otca sa jeho matka s deťmi presťahovala do Lučenca, kde Karol študoval na tamojšom gymnáziu. Po zabratí Lučenca horthyovským Maďarskom v marci 1939 odišiel do Banskej Bystrice. V štúdiu pokračoval na Čs. štátnom učiteľskom ústave. Tu zažil rozpad republiky aj vznik "samostatného" Slovenského štátu. So skupinou priateľov aktívne prejavil svoj odpor k šíriacemu sa hnedému moru - inicioval vyhotovovanie a rozširovanie protifašistických letákov. Koncom r. 1939 odhalili orgány štátnej moci činnosť skupiny mladých antifašistov a Karola Pajera vylúčili zo štúdia na učiteľskom ústave. Jemu aj ďalším členom skupiny hrozilo trestné stíhanie a väzenie. Rozhodli sa preto opustiť Slovenský štát 
a prejsť do Francúzska, kde sa formovalo československé zahraničné vojsko. V tom čase sa už v juhofrancúzskom meste Agde formovalo československé zahraničné vojsko. Karol Pajer sa doň prihlásil v druhej polovici marca 1940. V Agde podstúpil prípravu na boje proti nacistickým vojskám, ktoré postupne vpadli do Belgicka, Holandska, Luxemburska a 10. mája 1940 aj do Francúzska. Po porážke Francúzska sa v okolí Marseille nachádzali tisíce utečencov z takmer celej Európy. Medzi nimi boli okrem iných aj slovenské, české, belgické, poľské a židovské deti, ktorých rodičov internovali alebo odvliekli do koncentračných táborov. Odišiel preto do Marseille, kde od septembra 1940 pracoval na Ústredí československej sociálnej pomoci. Karol Pajer sa tu zoznámil s Jozefom Fišerom a spolu s ďalšími priateľmi vytvorili skupinku, ktorá pomáhala najmä deťom, ženám a raneným. Dozvedeli sa o opustenom školskom areáli pri meste Vence neďaleko Nice a prenajali ho. Zariadenie nazvali Kresťanský domov detí vo Vence. Po okupácii južnej časti Francúzska talianskym a nemeckým vojskom v novembri 1942 presťahovali detský domov MACE z Vence do hôr v strednom Francúzsku, a Karol Pajer sa stal aj príslušníkom francúzskej partizánskej skupiny FTPF. Cez deň vyučoval deti na jednej z fariem a po nociach sa zúčastňoval na akciách partizánov v departmentoch Cantal a Haute Loire. V jednom z najväčších stretnutí s nepriateľom v priestore Mont - Mouchet pri mestečku Pinols padol 11. júna 1944 v boji s jednotkami SS.
Meno mladého slovenského vlastenca Karola Pajera, vojaka, učiteľa a bojovníka francúzskeho hnutia odporu nie je slovenskej verejnosti veľmi známe. Výstava "Karol Pajer - hrdina boja proti fašizmu" približuje jeho osobný vklad pri presadzovaní demokracie a humanity v stredoeurópskom priestore v podmienkach 2. svetovej vojny.
PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.