Výstava venovaná pamiatke Karola Pajera vznikla v spolupráci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rimavskej Sobote, Klubom priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline, Židovskou náboženskou obcou v Rimavskej Sobote, Klubom vojenských veteránov v Trenčíne a mestom Rimavská Sobota.
Karol Pajer sa narodil 6. novembra 1919 v Klenovci v rodine krajčíra. Po smrti otca sa jeho matka s deťmi presťahovala do Lučenca, kde Karol študoval na tamojšom gymnáziu. Po zabratí Lučenca horthyovským Maďarskom v marci 1939 odišiel do Banskej Bystrice. V štúdiu pokračoval na Čs. štátnom učiteľskom ústave. Tu zažil rozpad republiky aj vznik "samostatného" Slovenského štátu. So skupinou priateľov aktívne prejavil svoj odpor k šíriacemu sa hnedému moru - inicioval vyhotovovanie a rozširovanie protifašistických letákov. Koncom r. 1939 odhalili orgány štátnej moci činnosť skupiny mladých antifašistov a Karola Pajera vylúčili zo štúdia na učiteľskom ústave. Jemu aj ďalším členom skupiny hrozilo trestné stíhanie a väzenie. Rozhodli sa preto opustiť Slovenský štát
a prejsť do Francúzska, kde sa formovalo československé zahraničné vojsko. V tom čase sa už v juhofrancúzskom meste Agde formovalo československé zahraničné vojsko. Karol Pajer sa doň prihlásil v druhej polovici marca 1940. V Agde podstúpil prípravu na boje proti nacistickým vojskám, ktoré postupne vpadli do Belgicka, Holandska, Luxemburska a 10. mája 1940 aj do Francúzska. Po porážke Francúzska sa v okolí Marseille nachádzali tisíce utečencov z takmer celej Európy. Medzi nimi boli okrem iných aj slovenské, české, belgické, poľské a židovské deti, ktorých rodičov internovali alebo odvliekli do koncentračných táborov. Odišiel preto do Marseille, kde od septembra 1940 pracoval na Ústredí československej sociálnej pomoci. Karol Pajer sa tu zoznámil s Jozefom Fišerom a spolu s ďalšími priateľmi vytvorili skupinku, ktorá pomáhala najmä deťom, ženám a raneným. Dozvedeli sa o opustenom školskom areáli pri meste Vence neďaleko Nice a prenajali ho. Zariadenie nazvali Kresťanský domov detí vo Vence. Po okupácii južnej časti Francúzska talianskym a nemeckým vojskom v novembri 1942 presťahovali detský domov MACE z Vence do hôr v strednom Francúzsku, a Karol Pajer sa stal aj príslušníkom francúzskej partizánskej skupiny FTPF. Cez deň vyučoval deti na jednej z fariem a po nociach sa zúčastňoval na akciách partizánov v departmentoch Cantal a Haute Loire. V jednom z najväčších stretnutí s nepriateľom v priestore Mont - Mouchet pri mestečku Pinols padol 11. júna 1944 v boji s jednotkami SS.
Meno mladého slovenského vlastenca Karola Pajera, vojaka, učiteľa a bojovníka francúzskeho hnutia odporu nie je slovenskej verejnosti veľmi známe. Výstava "Karol Pajer - hrdina boja proti fašizmu" približuje jeho osobný vklad pri presadzovaní demokracie a humanity v stredoeurópskom priestore v podmienkach 2. svetovej vojny.
PhDr. Éva Kerényi, PhD.



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a